Od júla 2017 je možné vďaka revízii normy o Požiarnej bezpečnosti stavieb na Slovensku stavať až päťpodlažné drevostavby. V zahraničí tento konštrukčný systém pri výstavbe bytových domov či kancelárskych budov využívajú už desaťročia vďaka mnohým výhodám. Teraz ich majú možnosť využiť aj naši projektanti a developeri.
Kdeže sú časy medzivojnového Manderláku, ktorý sa so 45 metrami stal prvou výškovou budovou v meste a u ľudí vyvolal zdesenie. Odvtedy vyrástlo v Bratislave množstvo výškových budov, pričom šesť z nich má v súčasnosti viac ako 100 metrov a viacero z nich vyvoláva, ak nie zdesenie, tak určite rozpaky. A v developerských plánoch sú ďalšie výškové budovy vyše 100 metrov, ktoré by mali v najbližších rokoch tvarovať bratislavskú panorámu. Aká je a aká bude? Slovo sme dali architektom, urbanistom a zástupcom mesta.
Panoráma šanghajskej štvrte Pudong má ďalšiu nadoblačnú stavbu. K dvojici Jin Mao Tower (420 m) a Shanghai World Financial Center (494 m) pribudne v lete tohto roku mrakodrap Shanghai Tower, ktorý bude s výškou 632 metrov druhým najvyšším mrakodrapom na svete. Vyššou stavbou je momentálne iba Burj Khalifa s 828 metrami.
Silueta newyorského Manhattanu sa opäť zmenila. Do výšin ju zdvihol mrakodrap 1 World Trade Center (WTC), ktorý sa s 541 metrami stal najvyšším mrakodrapom na západnej pologuli. V angloamerickej sústave mier je to 1 776 stôp – čo je číslo roka, keď bola 4. júla podpísaná Deklarácia nezávislosti Spojených štátov. Symbolika je zjavná, 1 WTC je prvou stavbou na Ground Zero – na mieste, kde kedysi stáli Dvojičky a spočiatku sa aj príznačne volala Freedom Tower (Veža slobody).
Mesto Miláno sa môže odteraz pýšiť prvou výškovou budovou fungujúcou ako les, ktorý jeho tvorcovia orientovali zvislým smerom. Okrem prestížneho prvenstva disponuje budova aj množstvom ekologických a technologických vylepšení. Byty ale lákajú nielen nadšencov prírody.
Francúzsky architekt Dominique Perrault sa dotkol viedenského neba. V rakúskej metropole navrhol mrakodrap Donau City Tower 1, ktorý sa výškou 250 metrov stal najvyššou obytnou budovou u našich západných susedov.
Londýn na seba upriamuje pozornosť sveta. Blížiace sa olympijské hry generujú aktivity aj v architektonickom svete. Popri športoviskách a olympijskej dedine sa hlavné mesto Spojeného kráľovstva ťahá aj do výšky. Mrakodrap Shard od svetoznámeho talianskeho architekta Renza Piana sa so svojimi 310 metrami dotkol maxima londýnskeho neba. Vyššie to už regulatívy leteckej dopravy nepovoľujú...
Spoločnosť zo Spojených arabských emirátov Emaar Properties, ktorá včera otvorila najvyššiu budovu na svete, končí týmto výstavbu veľkých projektov na domácom trhu. Po slávnostnom otvorení Burdž Chalífa (Chalífova veža - pôvodne známa ako Burdž Dubaj bola najnovšie pomenovaná po prezidentovi SAE Chalífovi bin Zajd al-Nahajánovi) firma oznámila, že plánuje začať novú stratégiu. V rámci nej sa chce zamerať na výstavbu veľkých stavieb už len v zahraničí a doma na stavby ako hotely a nemocnice.
Dominantné postavenie USA v stavbe vysokých budov a oceľových nosných konštrukcií patrí minulosti. V súčasnosti ho prevzala Ázia (najmä Čína a Spojené arabské emiráty). Čoraz častejšie používanie betónových nosných konštrukcií pri výstavbe vysokých budov, je dôsledkom vývoja moderných druhov betónov (vysokopevný, vysokohodnotný).
Monumentálnosť výškových stavieb odjakživa priťahovala pozornosť spoločnosti. O udržateľnosti, vplyve na sídelný ráz či psychologickom pôsobení mrakodrapov na človeka sa stále vedie množstvo diskusií. V súčasnosti asi najväčším realizovaným európskym projektom výškových budov je madridský megaprojekt Cuatro Torres Business Area (CTBA). Odvážne návrhy, na ktorých pracovali svetoví architekti ako Norman Foster a Ceasar Pelli, výrazne ovplyvnil doterajšiu panorámu severnej časti Madridu.
Hlavné mesto Slovenska vytvára spolu s pozadím vrchov Malých Karpát obdivuhodnú scenériu, vďaka ktorej po dlhé roky nieslo prívlastok krásavica na Dunaji. Dlhodobo neschválený územný plán a nekoncepčný prístup, najmä v lokalizácii výškových budov, pozmenil panorámu bratislavského historického mesta a kontext s prírodným zázemím natoľko, že v odborných, ale tiež laických kruhoch sa v súčasnosti Bratislava hanlivo označuje ako štrbavá na Dunaji.
Katalánska metropola Barcelona má v turistickom sprievodcovi mesta opäť o stránku navyše. Zaplnil ju známy francúzsky architekt Dominique Perrault, ktorý svojou tvorbou pravidelne povznáša mestá na významné centrá svetovej architektonickej scény. Jeho realizácie nachádzame po celom svete, najmä v Európe, ale stále viac aj v Ázii či v Amerike. Nie je ich veľmi veľa a nie je to ani typická komerčná architektúra zameraná na kvantitu v globálnom meradle. Sú to však kvalitné „kúsky“ s komplexnou architektonickou kvalitou a často aj s pridanou hodnotou jedinečnosti. Jeho najnovším barcelonským príspevkom je hotel ME.
Hovorí sa, že architektúra je zrkadlom spoločnosti. Výškové budovy boli odjakživa spájané s mocou, či už cirkevnou alebo trhovou. Spomeňme si na „taliansky Manhattan“ v meste San Gimignano. Šľachtici sa doslova predbiehali v stavaní veží, ktoré mali demonštrovať ich bohatstvo a moc. A súčasnosť nie je iná. Oslabnutý vplyv verejného sektora na súkromné iniciatívy vrcholí do akejsi predstavy thatcherovského Anglicka, ktorého hlavným mottom bolo: „Trh vie najlepšie posúdiť, čo a kde postaviť“. Neúspech londýnskeho projektu Docklands potvrdil však potrebu zodpovedného urbanistického plánovania mestských štruktúr, pričom k determinantom ovplyvňujúcim plánovanie výstavby patrí okrem dostatočnej technickej a dopravnej infraštruktúry, vhodnosti funkcie aj vplyv investičného zámeru na existujúcu siluetu mesta. Trend súčasného rozvoja výškových budov nie je žiadnou novinkou, zvýšila sa len intenzita investičného záujmu o tieto stavby, a tak európske mestá musia pružne reagovať na súčasné dianie.
Výškové budovy sa stávajú realitou bežného života mestského človeka. Čo si však málokto uvedomuje, s výstavbou takýchto stavieb je spojené množstvo špecifík – a tie nemožno opomínať. Otázniky, ktoré visia nad väčšinou výškových budov na Slovensku, sú výsledkom nekomplexného riešenia pri plánovaní týchto stavieb. Na otázky nielen o súčasnosti, ale aj prognózach vývoja „výškového urbanizmu“ nám odpovedali renomovaní odborníci z praxe – projektanti Ing. arch. Michal Chudík, PhD. a Ing. arch. Ľubomír Klaučo zo spoločnosti AUREX, hlavný architekt Žiliny Ing. arch. Martin Pavelek, sociologička doc. PhDr. Dagmar Petríková, PhD., dlhodobo pôsobiaca v oblasti architektúry, výkonný riaditeľ developerskej spoločnosti J&T REAL ESTATE, Ing. Pavel Pelikán a hlavný architekt Bratislavy prof. Ing. arch. Štefan Šlachta, PhD.
Dá sa povedať, že výškové stavby súvisia s ľudskou povahou a snahou smerovať hore, do výšky. Človek, pevne pripútaný k zemi, vždy túžil vidieť ďalej. Preto vystúpil na vŕšok alebo horu, prípadne si na rovine postavil vyhliadku či pozorovateľňu – zvyčajne v tvare veže.
