Od jรบla 2017 je moลพnรฉ vฤaka revรญzii normy o Poลพiarnej bezpeฤnosti stavieb na Slovensku stavaลฅ aลพ pรคลฅpodlaลพnรฉ drevostavby. V zahraniฤรญ tento konลกtrukฤnรฝ systรฉm pri vรฝstavbe bytovรฝch domov ฤi kancelรกrskych budov vyuลพรญvajรบ uลพ desaลฅroฤia vฤaka mnohรฝm vรฝhodรกm. Teraz ich majรบ moลพnosลฅ vyuลพiลฅ aj naลกi projektanti a developeri.
vรฝลกkovรฉ budovy
Kdeลพe sรบ ฤasy medzivojnovรฉho Manderlรกku, ktorรฝ sa so 45 metrami stal prvou vรฝลกkovou budovou v meste a u ฤพudรญ vyvolal zdesenie. Odvtedy vyrรกstlo v Bratislave mnoลพstvo vรฝลกkovรฝch budov, priฤom ลกesลฅ z nich mรก v sรบฤasnosti viac ako 100 metrov a viacero z nich vyvolรกva, ak nie zdesenie, tak urฤite rozpaky. A v developerskรฝch plรกnoch sรบ ฤalลกie vรฝลกkovรฉ budovy vyลกe 100 metrov, ktorรฉ by mali v najbliลพลกรญch rokoch tvarovaลฅ bratislavskรบ panorรกmu. Akรก je a akรก bude? Slovo sme dali architektom, urbanistom a zรกstupcom mesta.
Panorรกma ลกanghajskej ลกtvrte Pudong mรก ฤalลกiu nadoblaฤnรบ stavbu. K dvojici Jin Mao Tower (420โฏm) a Shanghai World Financial Center (494โฏm) pribudne v lete tohto roku mrakodrap Shanghai Tower, ktorรฝ bude s vรฝลกkou 632 metrov druhรฝm najvyลกลกรญm mrakodrapom na svete. Vyลกลกou stavbou je momentรกlne iba Burj Khalifa s 828 metrami.
Silueta newyorskรฉho Manhattanu sa opรคลฅ zmenila. Do vรฝลกin ju zdvihol mrakodrap 1 World Trade Center (WTC), ktorรฝ sa s 541 metrami stal najvyลกลกรญm mrakodrapom na zรกpadnej pologuli. V angloamerickej sรบstave mier je to 1 776 stรดp โ ฤo je ฤรญslo roka, keฤ bola 4. jรบla podpรญsanรก Deklarรกcia nezรกvislosti Spojenรฝch ลกtรกtov. Symbolika je zjavnรก, 1 WTC je prvou stavbou na Ground Zero โ na mieste, kde kedysi stรกli Dvojiฤky a spoฤiatku sa aj prรญznaฤne volala Freedom Tower (Veลพa slobody).
Mesto Milรกno sa mรดลพe odteraz pรฝลกiลฅ prvou vรฝลกkovou budovou fungujรบcou ako les, ktorรฝ jeho tvorcovia orientovali zvislรฝm smerom. Okrem prestรญลพneho prvenstva disponuje budova aj mnoลพstvom ekologickรฝch a technologickรฝch vylepลกenรญ. Byty ale lรกkajรบ nielen nadลกencov prรญrody.
Francรบzsky architekt Dominique Perrault sa dotkol viedenskรฉho neba. V rakรบskej metropole navrhol mrakodrap Donau City Tower 1, ktorรฝ sa vรฝลกkou 250 metrov stal najvyลกลกou obytnou budovou u naลกich zรกpadnรฝch susedov.
Londรฝn na seba upriamuje pozornosลฅ sveta. Blรญลพiace sa olympijskรฉ hry generujรบ aktivity aj vย architektonickom svete. Popri ลกportoviskรกch aย olympijskej dedine sa hlavnรฉ mesto Spojenรฉho krรกฤพovstva ลฅahรก aj do vรฝลกky. Mrakodrap Shard od svetoznรกmeho talianskeho architekta Renza Piana sa so svojimi 310 metrami dotkol maxima londรฝnskeho neba. Vyลกลกie to uลพ regulatรญvy leteckej dopravy nepovoฤพujรบ...
Spoloฤnosลฅ zo Spojenรฝch arabskรฝch emirรกtov Emaar Properties, ktorรก vฤera otvorila najvyลกลกiu budovu na svete, konฤรญ tรฝmto vรฝstavbu veฤพkรฝch projektov na domรกcom trhu. Po slรกvnostnom otvorenรญ Burdลพ Chalรญfa (Chalรญfova veลพa - pรดvodne znรกma ako Burdลพ Dubaj bola najnovลกie pomenovanรก po prezidentovi SAE Chalรญfovi bin Zajd al-Nahajรกnovi) firma oznรกmila, ลพe plรกnuje zaฤaลฅ novรบ stratรฉgiu. V rรกmci nej sa chce zameraลฅ na vรฝstavbu veฤพkรฝch stavieb uลพ len v zahraniฤรญ a doma na stavby ako hotely a nemocnice.
Dominantnรฉ postavenie USA vย stavbe vysokรฝch budov aย oceฤพovรฝch nosnรฝch konลกtrukciรญ patrรญ minulosti. Vย sรบฤasnosti ho prevzala รzia (najmรค ฤรญna aย Spojenรฉ arabskรฉ emirรกty). ฤoraz ฤastejลกie pouลพรญvanie betรณnovรฝch nosnรฝch konลกtrukciรญ pri vรฝstavbe vysokรฝch budov, je dรดsledkom vรฝvoja modernรฝch druhov betรณnov (vysokopevnรฝ, vysokohodnotnรฝ).
Monumentรกlnosลฅ vรฝลกkovรฝch stavieb odjakลพiva priลฅahovala pozornosลฅ spoloฤnosti. Oย udrลพateฤพnosti, vplyve na sรญdelnรฝ rรกz ฤi psychologickom pรดsobenรญ mrakodrapov na ฤloveka sa stรกle vedie mnoลพstvo diskusiรญ. Vย sรบฤasnosti asi najvรคฤลกรญm realizovanรฝm eurรณpskym projektom vรฝลกkovรฝch budov je madridskรฝ megaprojekt Cuatro Torres Business Area (CTBA). Odvรกลพne nรกvrhy, na ktorรฝch pracovali svetovรญ architekti ako Norman Foster aย Ceasar Pelli, vรฝrazne ovplyvnil doterajลกiu panorรกmu severnej ฤasti Madridu.
Hlavnรฉ mesto Slovenska vytvรกra spolu sย pozadรญm vrchov Malรฝch Karpรกt obdivuhodnรบ scenรฉriu, vฤaka ktorej po dlhรฉ roky nieslo prรญvlastok krรกsavica na Dunaji. Dlhodobo neschvรกlenรฝ รบzemnรฝ plรกn aย nekoncepฤnรฝ prรญstup, najmรค vย lokalizรกcii vรฝลกkovรฝch budov, pozmenil panorรกmu bratislavskรฉho historickรฉho mesta aย kontext sย prรญrodnรฝm zรกzemรญm natoฤพko, ลพe vย odbornรฝch, ale tieลพ laickรฝch kruhoch sa vย sรบฤasnosti Bratislava hanlivo oznaฤuje ako ลกtrbavรก na Dunaji.
Katalรกnska metropola Barcelona mรก vย turistickom sprievodcovi mesta opรคลฅ oย strรกnku navyลกe. Zaplnil ju znรกmy francรบzsky architekt Dominique Perrault, ktorรฝ svojou tvorbou pravidelne povznรกลกa mestรก na vรฝznamnรฉ centrรก svetovej architektonickej scรฉny. Jeho realizรกcie nachรกdzame po celom svete, najmรค vย Eurรณpe, ale stรกle viac aj vย รzii ฤi vย Amerike. Nie je ich veฤพmi veฤพa aย nie je to ani typickรก komerฤnรก architektรบra zameranรก na kvantitu vย globรกlnom meradle. Sรบ to vลกak kvalitnรฉ โkรบskyโ sย komplexnou architektonickou kvalitou aย ฤasto aj s pridanou hodnotou jedineฤnosti. Jeho najnovลกรญm barcelonskรฝm prรญspevkom je hotel ME.
Hovorรญ sa, ลพe architektรบra je zrkadlom spoloฤnosti. Vรฝลกkovรฉ budovy boli odjakลพiva spรกjanรฉ sย mocou, ฤi uลพ cirkevnou alebo trhovou. Spomeลme si na โtaliansky Manhattanโ vย meste San Gimignano. ล ฤพachtici sa doslova predbiehali vย stavanรญ veลพรญ, ktorรฉ mali demonลกtrovaลฅ ich bohatstvo aย moc. Aย sรบฤasnosลฅ nie je inรก. Oslabnutรฝ vplyv verejnรฉho sektora na sรบkromnรฉ iniciatรญvy vrcholรญ do akejsi predstavy thatcherovskรฉho Anglicka, ktorรฉho hlavnรฝm mottom bolo: โTrh vie najlepลกie posรบdiลฅ, ฤo aย kde postaviลฅโ. Neรบspech londรฝnskeho projektu Docklands potvrdil vลกak potrebu zodpovednรฉho urbanistickรฉho plรกnovania mestskรฝch ลกtruktรบr, priฤom kย determinantom ovplyvลujรบcim plรกnovanie vรฝstavby patrรญ okrem dostatoฤnej technickej aย dopravnej infraลกtruktรบry, vhodnosti funkcie aj vplyv investiฤnรฉho zรกmeru na existujรบcu siluetu mesta. Trend sรบฤasnรฉho rozvoja vรฝลกkovรฝch budov nie je ลพiadnou novinkou, zvรฝลกila sa len intenzita investiฤnรฉho zรกujmu oย tieto stavby, aย tak eurรณpske mestรก musia pruลพne reagovaลฅ na sรบฤasnรฉ dianie.
Vรฝลกkovรฉ budovy sa stรกvajรบ realitou beลพnรฉho ลพivota mestskรฉho ฤloveka. ฤo si vลกak mรกlokto uvedomuje, sย vรฝstavbou takรฝchto stavieb je spojenรฉ mnoลพstvo ลกpecifรญk โ aย tie nemoลพno opomรญnaลฅ. Otรกzniky, ktorรฉ visia nad vรคฤลกinou vรฝลกkovรฝch budov na Slovensku, sรบ vรฝsledkom nekomplexnรฉho rieลกenia pri plรกnovanรญ tรฝchto stavieb. Na otรกzky nielen oย sรบฤasnosti, ale aj prognรณzach vรฝvoja โvรฝลกkovรฉho urbanizmuโ nรกm odpovedali renomovanรญ odbornรญci zย praxe โ projektanti Ing. arch. Michal Chudรญk, PhD. aย Ing. arch. ฤฝubomรญr Klauฤo zo spoloฤnosti AUREX, hlavnรฝ architekt ลฝiliny Ing. arch. Martin Pavelek, sociologiฤka doc. PhDr. Dagmar Petrรญkovรก, PhD., dlhodobo pรดsobiaca vย oblasti architektรบry,ย vรฝkonnรฝ riaditeฤพ developerskej spoloฤnosti J&T REAL ESTATE, Ing. Pavel Pelikรกn aย hlavnรฝ architekt Bratislavy prof. Ing. arch. ล tefan ล lachta, PhD.
Dรก sa povedaลฅ, ลพe vรฝลกkovรฉ stavby sรบvisia sย ฤพudskou povahou aย snahou smerovaลฅ hore, do vรฝลกky. ฤlovek, pevne pripรบtanรฝ kย zemi, vลพdy tรบลพil vidieลฅ ฤalej. Preto vystรบpil na vลลกok alebo horu, prรญpadne si na rovine postavil vyhliadku ฤi pozorovateฤพลu โ zvyฤajne vย tvare veลพe.