Rača posledné roky výrazne zlepšuje podmienky na život pre svojich obyvateľov. Robí tak viacerými projektami, ktoré naplánovala v minulosti. Niektoré sú už dnes takmer dokončené alebo vo vysokom štádiu rozpracovanosti. Ide napríklad o drevostavbu materskej školy Kadnárova, revitalizácia parku na Strelkovej alebo športový areál Základnej školy Plickova. Starosta Michal Drotován nedávno priblížil ich aktuálny stav.
parky a záhrady
Prezidentská záhrada patrí k vyhľadávaným lokalitám Bratislavy. Obyvatelia ju poznajú aj pod názvom Grasalkovičova záhrada, keďže je súčasťou Grasalkovičovho paláca. Jej význam je vysoký aj vzhľadom na návštevy zahraničných delegácií, či nedávny príhovor pápeža Františka priamo z tohto miesta. Posledná významná obnova prebehla ešte v minulom storočí, čo aktuálne plánuje zmeniť Staré Mesto – mestská časť chystá komplexnú revitalizáciu záhrady.
Chorvátske rameno je obľúbeným rekreačným miestom mnohých Petržalčanov i obyvateľov metropoly. V jeho neďalekej blízkosti sa dnes buduje druhá etapa Petržalskej električkovej radiály, čoho dôsledkom sa mesto ešte pred rokmi zameralo na prepojenie kanála s budúcimi zastávkami mestskej hromadnej dopravy. Zo súťaží vzišli štyri kvalitné lávky, ktoré sa po dvoch rokoch priblížili k realizácii.
Len nedávno publikovalo ASB ako prvé slovenské médium informáciu o napredovaní plánovanej rekonštrukcie Sadu Janka Kráľa. Najstarší verejný park v strednej Európe totiž nespĺňa požadované štandardy a uspokojivá nie je ani jeho údržba. Vpred sa má posunúť až plánovanou obnovou, na ktorú dnes Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) vyberá architekta.
Najväčší mestský park v Bratislave čaká na svoje vzkriesenie dlhé desaťročia. Ide pritom o akúsi oázu pokoja uprostred metropoly a vytvára dôležitú kultúrno-spoločenskú funkciu. Sad Janka Kráľa však nepôsobí dojmom, aký by si najstarší verejný park v strednej Európe zaslúžil. O to viac je dôležitejšia jeho rekonštrukcia, ktorá podľa Metropolitného inštitútu Bratislavy zaznamenala progres.
Medzinárodná odborná porota zložená z renomovaných domácich i zahraničných autorizovaných architektov vybrala návrh tímu z ateliéru Gulačová Šereš architekti, ktorý najlepšie dokázal identifikovať problémy a poukázal na celoročný potenciál parku.
Nový typ mestského parku je ako magický les, ktorý skryl svoje tajomstvá uprostred čínskej metropoly
Nová zelená pýcha mesta Čangša (Changsha) poskytuje nádherné scenérie aj priestor na rozličné outdoorové aktivity. Zároveň však obyvateľom ponúka nový spôsob prepojenia s prírodou, príležitosť na oddych, poetickú zastávku a sebareflexiu uprostred rušného veľkomesta.
V Košiciach sa v súčasnosti budujú zelené projekty za viac ako 2,7 milióna eur. Mesto zároveň vyhlásilo tento týždeň verejné obstarávanie na ďalšie tri zelené projekty v Starom Meste, na Severe a na sídlisku Dargovských hrdinov v predpokladanej hodnote takmer jeden milión eur.
Stromová škôlka vznikne na petržalskej strane Dunaja na území pripravovaného projektu Nové Lido. V pilotnej prevádzke v nej JTRE vypestuje viac ako 60 stromov a 60 kríkov. V budúcnosti ich vysadí vo svojich projektoch alebo poskytne na verejné účely.
Neudržiavaná periféria nábrežia Vltavy v Českých Budejoviciach sa premení na živšie miesto plné športu a kultúry. Návrh ateliéru A8000 nadväzuje na strategickú štúdiu Mesto a voda 2020, v ktorej architekti zdôraznili potenciál rieky v meste.
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie plánuje v prvom štvrťroku tohto roka vyhlásiť výzvy z nových eurofondov. Týkajú sa aj obnoviteľných zdrojov energie, životného prostredia a ochrany prírody.
Záhradné centrum vo Veselom pri Piešťanoch je jednou zo stavieb, ktoré sa chvália minuloročným CE ZA ARom, a čo je dôležitejšie, v tomto segmente netradičnou architektúrou. Ocenené „záhradníctvo“ u nás nenájdeme na každom kroku. Možno je to tým, že v tomto prípade, ako sme zistili, nejde len o záhradníčenie...
Na Slovensku máme približne 15 500 verejných budov, ale väčšina z nich nespĺňa požadované tepelno-technické kritériá. Podľa odhadov by rekonštrukcia všetkých budov na dnes požadovanú úroveň energetickej efektivity stála viac ako päť miliárd eur. Vyplýva to z dopadovej štúdie, ktorú vypracovalo Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS).
Vhodná orientácia stavby k svetovým stranám, zelená strecha i revitalizácia vnútroblokov. Aj to sú opatrenia, ktorými mesto Detva v súčasnosti reaguje na zmenu klímy.
Negatívne dopady zmeny klímy môže zmierniť viac zelene v mestách a obciach. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR vyčlenilo 60 miliónov eur, ktoré budú smerovať do verejnej zelene.