Neďaleko od Prahy v obci Žernovka vyrástol rodinný dom v pasívnom štandarde. Na jeho realizáciu sa použil systém Klimax 51 so súčiniteľom prechodu tepla obvodovej konštrukcie U = 0,1 W/(m2 . K). Podlažie domu sa podarilo zmontovať v priebehu ôsmich hodín.
Vlastnosti alkalicky aktivovaného a bežného betónu sa porovnávali na vzorkách – trámčekoch s rozmermi 200 × 300 × 3 000 mm. Realizovali sa ohybové skúšky a na doplnkových vzorkách aj základné skúšky pevnosti a lomových vlastností. Zároveň sa použila nedeštruktívna skúška pomocou akustickej emisie.
Súčasťou každej hrubej stavby sú stužujúce vence. Sú to vodorovné nosné konštrukcie , ktoré prenášajú zaťaženia do stien a stĺpov a zároveň vystužujú stavbu v horizontálnom smere, t.j. zabezpečujú zvislé nosné konštrukcie vystavené ťahovým namáhaniam proti vybočeniu.
V rámci rekonštrukcie a dostavby areálu vysokej školy v Olomouci sa zistili nedostatočné pevnosti betónu nosnej konštrukcie budovy. Výstavba prebiehala v 50. rokoch minulého storočia. Na základe podrobného stavebného prieskumu sa navrhli tri varianty statického zabezpečenia.
V uplynulých rokoch, ako aj v súčasnosti sa venuje vo vyspelých krajinách sveta značná pozornosť výskumu a vývoju druhov betónu novej generácie. Ide nielen o betón s vysokou pevnosťou, pri ktorom sa zaviedol názov vysokopevnostný betón (VPB), resp. v širšom pohľade na jeho komplexné fyzikálne vlastnosti vysokohodnotný betón (VHB), ale aj o jemnozrnné cementové kompozity s veľmi vysokými pevnosťami a špecifickými fyzikálnymi vlastnosťami. Pri nich sa zaužíval názov ultravysokopevnostný, resp. ultravysokohodnotný betón (UVPB, resp. UVHB).
Ekonomická náročnosť výroby dosiek na báze dreva spájaných cementom sa zvyšuje. Využitie odpadu z výroby iného produktu, ktorý môže nahradiť drahé suroviny a navyše výrobok zdokonaliť, predstavuje v súčasnosti zaujímavú alternatívu.
V bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves, v priestore ohraničenom ulicami Istrijská, Uhrovecká, Novoveská a budovou bývalej pošty, sa realizuje výstavba polyfunkčného centra. Jeho súčasťou sú byty a nebytové priestory – na obchody i služby. Časť prvej etapy výstavby tohto projektu sa ukončila v auguste 2010. V súčasnosti sa ukončuje druhá časť prvej etapy.
Odstraňovanie debnenia monolitických konštrukcií závisí od viacerých faktorov. Čas vhodný na odstránenie sa určuje vo viacerých normách. Od. 1. 12. 2012 je v platnosti nová STN EN 13670/NA, ktorou sa zaviedli viaceré zmeny.
V roku 2011 prijalo vedenie Volkswagen Slovakia rozhodnutie o ďalšom rozšírení výrobných kapacít v Bratislave -Devínskej Novej Vsi. Súčasťou rozšírenia je lisovňa, ktorá sa skladá zo samotnej výrobnej budovy, logistiky a administratívno-prevádzkového zázemia. Na výstavbu jednotlivých halových objektov lisovne sa použili nadrozmerné prefabrikované prvky – stĺpy a väzníky.
Vlákna do vláknobetónu, tak ako celé stavebníctvo, sa neustále vyvíjajú. Tempo vývoja sa neustále spomaľuje a zlepšenia sa zameriavajú na čoraz menšie detaily. Pozornosť sa od takmer dokonalých materiálových a tvarových riešení presúva na technológiu spracovania, kde sa momentálne nachádzajú najväčšie rezervy. TSÚS do tohto procesu vstupuje ako notifikovaná osoba, osvedčovacie miesto, znalecká organizácia, diagnostické pracovisko, ale aj ako výskumné pracovisko.
Na odvodnenie vody z terasy, balkónu, v kúpeľni, kotolni či v práčovni je vhodné použiť systém vertikálnych alebo horizontálnych vpustí. Ich zabudovanie je jednoduché a možné aj s použitím bežných hydroizolačných stierok.
Stavebné úpravy v interiéri si mnohokrát vyžadujú dostatok času a výber správnej metódy. Jednou z možností je suchá výstavba, konkrétne použitie sadrokartónového stavebného systému.
Kúpele Rajecké Teplice sú už na mape z roku 1376 označené ako Thermae. Profesor Cranz vo svojej balneografii podrobne popisuje stav kúpeľov v 17. storočí. Už vtedy boli pre hostí k dispozícii tri bazénové kúpele. Ku komplexnému rozvoju kúpeľníctva dochádza v 19. storočí, keď sa kúpele stali obľúbeným letoviskom šľachty a vysokej aristokracie. Začiatkom 20. storočia sa vybudovali nové liečebné komplexy a neskôr kúpalisko s termálnou vodou.
O budúcej energetickej náročnosti budov rozhodujú kvalitné okná a dvere, strecha, možnosti pasívneho využívania slnečného žiarenia či aktívneho využívania obnoviteľných zdrojov energie a v neposlednom rade aj tepelnotechnické parametre obvodových konštrukcií objektu.
Realizácia hydroizolácie a vibroizolácie na stavbe Jinonickej vyhliadky bola z dôvodu umiestnenia spodnej stavby bezprostredne nad tunelom metra (zastávka Jinonice) v Prahe náročná. Problém spôsobovala aj hladina podzemnej vody, ktorá sa odčerpávala provizórnymi studňami počas celej výstavby.
