základy a hrubá stavba

Priemyselné podlahy sú špecifické zväčša jednoduchou skladbou vrstiev. Zvyčajne ich nosnú vrstvu (konštrukciu) tvorí rôzne vystužená betónová doska. Ak si to prevádzka vyžaduje, aplikujú sa ďalšie povrchové vrstvy, zabezpečujúce určité úžitkové vlastnosti. Tie sa líšia funkciou, materiálovou bázou, ale aj aplikačnými technológiami a podmienkami.

Ako napovedá už samotný názov, technológia výroby tzv. grafického betónu posúva možnosti využitia pohľadového betónu až do oblasti grafického stvárnenia. Táto nová technológia bola vyvinutá len na prefabrikovaný betón. Prvý grafický betón sa v Českej republike realizoval na fasáde prefabrikovanej haly konceptu Bashallen Impera I v júli 2008 v Hovorčoviciach.

V každodennom živote je len málo oblastí, ktoré nás ovplyvňujú tak významne a súčasne tak nenápadne ako architektúra. Architektúru vnímame ako bežnú súčasť nášho života. Prechádzame okolo nej väčšinou uponáhľane a takmer si neuvedomujeme, ako hlboko súvisí jej všeobecne prijímaná funkcia so vzhľadom jednotlivých stavieb aj celých stavebných komplexov a aké výrečné je jej posolstvo naprieč dejinami a časom.

Váhy vo výrobni betónu sú meradlami, ktoré si zaslúžia pravidelnú kontrolu a mimoriadnu pozornosť. Sú dôležité z hľadiska kvality vyrábaného betónu, ekonomiky jeho výroby a predaja konečnému zákazníkovi.

Výstuž je neoddeliteľnou súčasťou monolitického betónu. Pri jej skladovaní, spracúvaní a ukladaní do konštrukcie tak, aby správne plnila svoju funkciu, treba dbať na dodržiavanie bezpečnostných predpisov.

Spýtali sme sa výrobcov murovacích materiálov, aké výrobky ponúkajú na výstavbu budov v pasívnom štandarde. Takisto nás zaujímalo, ktoré materiály preferujú projektanti a aké majú s nimi skúsenosti. Vyjadrenia ďalších odborníkov radi uverejníme a doplníme do tohto príspevku.

Súčasťou realizácie každej hrubej stavby sú stužujúce vence. Sú to vodorovné nosné konštrukcie , ktoré prenášajú zaťaženia do stien a stĺpov a zároveň vystužujú stavbu v horizontálnom smere, t. j. zabezpečujú zvislé nosné konštrukcie vystavené ťahovým namáhaniam proti vybočeniu.

Chata pod Rysmi v nadmorskej výške 2 250 m je najvyššie položenou chatou vo Vysokých Tatrách. Bola postavená v roku 1933. Väčšími prestavbami prešla v rokoch 1954 a 1977, niekoľkokrát bola poškodená snehovými lavínami a jej stavebnú časť nahlodával zub času a tvrdé miestne podmienky. Ničivá lavína v januári 2000 definitívne rozhodla, že chata potrebuje zásadné riešenie, pretože súčasný stav je dlhodobo neudržateľný.

Dvojpodlažné domy s obytnou plochou 149 m2 sa realizujú z vápennopieskových blokov KS-QUADRO E Zapf Daigfuss hrúbky 150 mm, obvodové steny sú zateplené grafitovým polystyrénom hrúbky 260 mm a celková hrúbka obvodovej konštrukcie je 420 mm vrátane omietky.

PORFIX neustále sleduje nové trendy v oblasti výstavby budov s nízkou energetickou náročnosťou.

Na budúcu energetickú náročnosť budov majú významný vplyv kvalitné okná a dvere, konštrukcia strechy, možnosti pasívneho využívania slnečného žiarenia či aktívneho využívania obnoviteľných zdrojov energie a v neposlednom rade aj tepelnotechnické parametre obvodových konštrukcií stavebného objektu.

Pri nízkoenergetických stavbách je optimálnym variantom stavebný systém DURISOL. Jeho výnimočné vlastnosti vyplývajú z jeho zloženia. Základnou surovinou na jeho výrobu je prirodzene obnoviteľný zdroj – drevná štiepka (až 90 % objemu), ku ktorej sa pridáva cement, voda a ďalšie mineralizačné komponenty.

Hranice fyzikálnych vlastností jednotlivých materiálov sa dajú posúvať len veľmi ťažko. Nová kvalita však môže vzniknúť ich kombináciou, keď sa výhody dvoch alebo viacerých materiálov spoja tak, že sa navzájom dopĺňajú. Vznikne tak nový, všestranný stavebný výrobok.

Nízke radové domy na ulici Masarykova v Modřiciach majú nového suseda. Je ním sedembytový pasívny dom, ktorý investor citlivo zasadil do existujúcej zástavby. Na výstavbe bytového domu, ktorá sa začala na jar 2011, sa uplatnil sendvičový systém na báze vápennopieskovej tehly. V súčasnosti je bytový dom už takmer dokončený a čaká na svojich obyvateľov, ktorí by mali usporiť viac ako 90 % energie na vykurovanie.

Pri realizácii betónových konštrukcií je nutné zabezpečiť vodotesnosť pracovných a dilatačných škár. Vodotesnosť škár má totiž významný vplyv na kvalitu betónu, a tým aj na kvalitu celej stavby. Na utesnenie škár sa používajú rôzne materiály. Medzi ne patria napríklad plechové pásy, na ktorých sa nachádzajú rôzne lepiace materiály. Ďalším výhodným riešením sú tesnenia, ktoré samy zväčšujú svoj objem. Na trhu je k dispozícii niekoľko typov výrobkov, ktorých výber závisí od konkrétneho detailu a špecifikácií stavby.