základy a hrubá stavba

Termoplastické izolačné fólie sa v súčasnosti vyrábajú viacerými overenými technológiami, medzi ktoré patrí aj valcovanie jednotlivých vrstiev s následnou lamináciou do výslednej hrúbky. Táto technológia tiež umožňuje úpravu fólie na rôzne účely. Jednotlivé lamely môžu obsahovať prísady zabezpečujúce napr. UV stabilitu, odolnosť proti pôdnym mikroorganizmom či ropným produktom, príp. rozdielnu farebnosť. Pri valcovaní do výslednej hrúbky sa môžu zapracovať i ďalšie vrstvy, ktoré zabezpečujú mechanicko-fyzikálne vlastnosti, ako je pevnosť, rozmerová stálosť a prieťažnosť. Takto vyrobené izolačné fólie možno rozdeliť na homogénne (nevystužené) a heterogénne (vystužené).

Technologický rozvoj najmä v oblasti tepelnoizolačných a vodotesných materiálov spôsobil, že plochých striech – aj v súvislosti so stavebným boomom – stále pribúda. Spolu s rastúcimi nárokmi na vnútorné vybavenie budov sa zvyšuje počet prestupov strešným plášťom k vonkajším častiam technologických zariadení, a tým narastá riziko porušenia kompaktnosti hydroizolácie. Nasledujúce konštrukcie sú príkladom toho, ako možno toto riziko čo najviac obmedziť.

Základným znakom funkčnosti strechy je jej hydroizolačná schopnosť. Hydroizolácia musí zamedziť vnikaniu vody do strešného súvrstvia a chrániť ostatné vrstvy pred pôsobením vody. Vplyvom rôznych faktorov (zlý projekt strechy, použitie nevhodných materiálov) môže dôjsť k poškodeniu strechy, ktorá stráca svoju funkčnosť a objekt tak nemožno s plným komfortom užívať. Aby strecha opäť začala plniť svoju funkciu, treba hydroizolačnú vrstvu vhodným spôsobom sanovať.

Výstavba v slovenských mestách stále napreduje a zvyšujúce sa ceny pozemkov nútia investorov ťahať novostavby do výšky. Dôkazom sú pripravované developerské projekty výškových budov, ktoré sú určené na bývanie alebo ako administratívne priestory. Tieto budovy sa navrhujú najmä ako železobetónové skelety s tuhým jadrom a stenovým alebo stĺpovým nosným systémom. Tým sa dostáva do popredia otázka stavebných prác a betonáží výškových budov.

Najrozšírenejšou formou vláknobetónu je betón vystužený oceľovými vláknami (drôtikmi). Predpokladom na dosiahnutie požadovaných vlastností vláknobetónu je zabezpečenie rovnomerného rozptýlenia vlákien vo vláknobetónovej zmesi a ich dobré obalenie cementovou maltou.

Šplhacie debnenie sa používa pri monolitických konštrukciách, kde sa pri viacerých betonážnych úsekoch transportuje zostava debnenia vertikálne, napr. pri výstavbe výškových budov s väčším počtom výškových záberov, pri výstavbe mostných pilierov, síl alebo rozhlasových a televíznych veží. Systém debnenia je založený na posúvaní šplhacej jednotky po betónovacích záberoch, ktorých výška závisí od typu šplhacieho debnenia.

Neustále sa zvyšujúci počet sťažností obyvateľov novostavieb bytových domov na hluk prenikajúci zo susedných priestorov stavby by mal byť podnetom na zamyslenie sa pre projektantov stavieb, ale aj realizačné firmy. Neznalosť problematiky často vyústi do návrhu deliacich konštrukcií, ktoré sa svojimi zvukovoizolačnými vlastnosťami nepribližujú požiadavkám stanoveným normou STN 73 0532.

V súvislosti s racionalizáciou pracovných postupov uplatnením suchého spôsobu stavania pri prácach v interiéri význam viacvrstvových priečok stále stúpa. S čiastočne alebo úplne prefabrikovanými prvkami deliacich priečok v kombinácii s obkladom sadrokartónovými alebo sadrovláknitými doskami sa možno vyhnúť napr. prácnemu omietaniu, pri ktorom sa znečisťuje priestor a do stavby sa vnáša podstatné množstvo vody.

Napriek tomu, že sa betón stále vyrába v podstate tradičným spôsobom, ktorý nepodlieha veľkým zmenám, vynára sa otázka, aké nové technológie výroby betónu možno uplatniť vzhľadom na dnešné stúpajúce nároky pri realizácii betónových stavebných konštrukcií. Jednou z oblastí betónových produktov, v ktorej sa v nasledujúcich desaťročiach očakáva vývojový posun, je aj oblasť samozhutňujúcich betónov. Počiatky tohto produktu siahajú do roku 1988, keď sa tento betón prvýkrát odskúšal v Japonsku.

Betón vyžaduje starostlivosť pri ukladaní a spracovaní, doprave, ochrane a ošetrení povrchu v bežných, no najmä v extrémnych podmienkach. Iba tak predídeme chybám, najčastejšie prameniacim z nedodržania základného technologického postupu, ktoré môžu v konečnom dôsledku spôsobiť poškodenie betónu a vysoké finančné škody.

Nevyhnutnosť kvalifikovaného a správneho spracovania i následného ošetrovania betónu na stavbe po jeho zatvrdnutí je všeobecne známa. Stáva sa, že v prípade nevyhovujúcich vlastností či porúch betónu sa vina za tento neutešený stav pripisuje výrobcovi transportbetónu, ktorý však už spravidla nemá na jeho spracovanie a ošetrovanie dosah. Aby sa predišlo zdĺhavým a najmä zbytočným sporom, treba venovať starostlivosti o betón patričnú pozornosť.

Jedným z najväčších dedičstiev socializmu sú panelové domy so všetkými ich nedostatkami, ktoré postupne čoraz výraznejšie vystupujú na povrch. Medzi závažnejšie nedostatky patria statické poruchy lodžií a balkónov. Ich postupnej degradácii môže zabrániť diagnostika a včasná sanácia.

Hlavnou úlohou sanačných prác je vytvoriť suché povrchy muriva, podláh, klenieb a stropov, a tým aj primeraný stav mikroklímy vnútorného prostredia. Súhrnne možno sanačné úpravy deliť na metódy povrchové a na tie, ktoré technologicky predpokladajú čiastočné zásahy do konštrukcií. V žiadnom prípade sa však nedá odstránenie vysokej vlhkosti muriva riešiť jednou úpravou, vždy ide o kombináciu jednotlivých úprav.

Železobetónová stenová konštrukcia zhotovená z filigránových stenových panelov je sendvičová konštrukcia, ktorá pozostáva z dvoch tenkých betónových platní spojených priestorovou zváranou výstužou. Medzera medzi nimi sa vyplní betónom aplikovaným priamo na stavbe. Filigránové steny možno použiť pri viacpodlažných stavbách, priemyselných stavbách alebo pri bytovej výstavbe.

Voda je na jednej strane základnou podmienkou pre život človeka, na strane druhej hrozbou pre stavebné objekty, najmä pre časti, ktoré sú vybudované pod úrovňou terénu. Pôsobí rušivo takmer na všetky stavebné látky, a preto treba konštrukcie vystavené jej negatívnemu pôsobeniu chrániť vhodnými opatreniami, predovšetkým izoláciami. Pri zemnej vlhkosti je dobrým izolátorom vzduch, ktorý má oproti ostatným izoláciám menšie nároky na technológiu.