Hlavnou úlohou sanačných prác je vytvoriť suché povrchy muriva, podláh, klenieb a stropov, a tým aj primeraný stav mikroklímy vnútorného prostredia. Súhrnne možno sanačné úpravy deliť na metódy povrchové a na tie, ktoré technologicky predpokladajú čiastočné zásahy do konštrukcií. V žiadnom prípade sa však nedá odstránenie vysokej vlhkosti muriva riešiť jednou úpravou, vždy ide o kombináciu jednotlivých úprav.
Železobetónová stenová konštrukcia zhotovená z filigránových stenových panelov je sendvičová konštrukcia, ktorá pozostáva z dvoch tenkých betónových platní spojených priestorovou zváranou výstužou. Medzera medzi nimi sa vyplní betónom aplikovaným priamo na stavbe. Filigránové steny možno použiť pri viacpodlažných stavbách, priemyselných stavbách alebo pri bytovej výstavbe.
Voda je na jednej strane základnou podmienkou pre život človeka, na strane druhej hrozbou pre stavebné objekty, najmä pre časti, ktoré sú vybudované pod úrovňou terénu. Pôsobí rušivo takmer na všetky stavebné látky, a preto treba konštrukcie vystavené jej negatívnemu pôsobeniu chrániť vhodnými opatreniami, predovšetkým izoláciami. Pri zemnej vlhkosti je dobrým izolátorom vzduch, ktorý má oproti ostatným izoláciám menšie nároky na technológiu.
Urýchlenie tuhnutia a tvrdnutia betónu je v stavebnej praxi pri zhotovovaní betónových prvkov a konštrukcií veľmi dôležitým a žiadaným zásahom, ktorý je namáhavý a náročný na presné dodržiavanie technologického postupu.
Strecha z pórobetónových dielcov sa môže vybudovať na občianskych budovách i priemyselných objektoch. Skladba a realizácia takejto strechy je však iná ako pri klasickom drevenom krove.
Obvodové steny suterénu, nech sú z akéhokoľvek materiálu, sa z hľadiska ich namáhania podstatne líšia od nadzemných obvodových stien. Táto odlišnosť spočíva hlavne v horizontálnom zaťažení zemným tlakom a v pôsobení vlhkosti, resp. vody. Rôznorodosť využitia pivničných priestorov znamená aj zvýšené nároky aj na kvalitu prostredia. Na splnenie týchto požiadaviek je ideálnym materiálom pálená tehla.
Železobetónová konštrukcia bazénu je vystavená nežiaducim účinkom zemnej vlhkosti, hydrostatického tlaku vlastnej vody a jej chemickému zaťaženiu. Na zabezpečenie vodotesnosti konštrukcie a jej navrhovanej funkčnosti je potrebné vhodné utesnenie. Jedným z riešení je utesnenie bazénu stierkovou hydroizolačnou vrstvou s keramickou alebo mozaikovou dlažbou ako povrchovou úpravou.
Považská cementáreň, a. s., Ladce predstavila na výstave CONECO nový druh cementu pod označením Portlandský zmesový cement CEM II/B-M (S-L) 32,5 R. V tomto ekologickom cemente energeticky náročný cementársky slinok nahrádza prírodný vápenec a vysokopecná granulovaná troska.
V každodennej praxi, či už v projekcii, alebo priamo na stavbe, sa stretávame s problémom pripojenia rôznych prvkov k nosným konštrukciám – s kotvením. Môžu to byť kotvenia oceľových alebo drevných nosných prvkov, upevnenie zábradlí a iných doplnkov či pripevnenie inštalácií a technológie. Kotevnú techniku využijeme aj pri realizácii kontaktnej izolácie alebo pri napájaní starých a nových murovaných konštrukcií. Kotvenie musí byť v prvom rade spoľahlivé, no pri sériových aplikáciách treba myslieť i na efektívnosť. Upevňovanie do muriva z tehál a pórobetónu má oproti kotveniu v betóne svoje špecifiká, azda nezaškodí povedať si o ňom niečo viac.
Nevyhnutným predpokladom hodnoverného hodnotenia existujúcej stavby je preverenie aktuálneho stavu konštrukcie a vlastností stavebných materiálov. Na tento účel sa používajú deštruktívne a nedeštruktívne skúšobné metódy. Často je účelná kombinácia oboch metód. Tá sa využíva aj na diagnostiku podmienok na vznik korózie výstuže v betóne.
Rast cien energií spôsobuje dopyt po energeticky nenáročných domoch, pričom významnú rolu zohrávajú práve obvodové steny. Dnes sa, na rozdiel od minulosti, pri projekte domu počíta aj s tým, aké náklady spojené s vykurovaním bude mať vlastník domu o tridsať rokov. Opýtali sme sa výrobcov na najdôležitejšie vlastnosti, ktoré má mať kvalitná obvodová stena.
Jedným z akútnych problémov z hľadiska ochrany životného prostredia je nárast hladiny hluku. Hluk narastá nielen v obytných a priemyselných zónach, ale predovšetkým v okolí dopravných ťahov s automobilovou a železničnou dopravou. Tieto škodlivé akustické vplyvy, ktoré pôsobia na človeka, možno redukovať správnym navrhnutím protihlukových opatrení v podobe protihlukových clôn. V nasledujúcich riadkoch sa dočítate o najdôležitejších faktoroch, ktoré ovplyvňujú návrh a realizáciu protihlukových stien z hľadiska šírenia hluku a tiež z hľadiska esteticko-materiálového riešenia.
Ekonomický rast na Slovensku vyvoláva dopyt po moderných výškových administratívnych budovách. V hlavnom meste sa už zrealizovali budovy s 20 poschodiami a pripravujú sa ďalšie, ktoré dosiahnu 30 až 40 nadzemných podlaží. Výškové budovy patria nesporne k pozoruhodným architektonicko-technickým dielam. Výška stavieb narastala spolu s rozvojom stavebných materiálov vyššej pevnosti. Čo je však pri výškových budovách najzaujímavejšie a najdôležitejšie z pohľadu statika?
V roku 1992 sa skončil rozsiahlejší projekt, ktorého súčasťou bol aj orientačný radónový prieskum územia Veľkej Bratislavy. Pobytové priestory, v blízkosti ktorých sa v pôdnom vzduchu zistilo vysoké radónové riziko, sa potom dlhodobo monitorovali z hľadiska úrovne tzv. ekvivalentnej objemovej aktivity radónu a jeho dcérskych produktov rozpadu. Na viacerých lokalitách Bratislavy a okolia sa takýmto spôsobom zistili viacnásobne vyššie hodnoty, než povoľujú slovenské i zahraničné hygienické normy.
Pri spájaní konštrukcií v stavebníctve sa používajú chemické kotviace lepidlá. Ide o jedno- alebo dvojzložkové materiály, prevažne bez obsahu rozpúšťadiel, pričom dominantná pozícia na trhu patrí dvojzložkovým chemickým kotviacim lepidlám. Dvojzložkové kotviace materiály sú na rôznych chemických bázach, ako sú polyesterové, vinylesterové a epoxidové živice, alebo na báze akrylátových a hybridných systémov. Z týchto technológií má každá svoje výhody a špecifické vlastnosti ich predurčujú na konkrétne aplikácie.
