Spotreba energie pri prevรกdzke obnovenej zรกkladnej ลกkoly vย Lietavskej Lรบฤke, ktorรก vyuลพรญva obnoviteฤพnรฉ zdroje energie, sa analyzovala podฤพa spotreby zemnรฉho plynu aย elektrickej energie aย podฤพa รบdajov zย meraฤov trhovรฝch dodรกvateฤพov energie zย rokov 2006 aลพ 2012.
zateplenie stavby
Izolรกcia, ktorรก funguje podobne ako termoska alebo termofฤพaลกa. Odrazovรบ plochu infraฤervenรฉho ลพiarenia tvorรญ reflexnรฝ materiรกl (hlinรญk alebo antikoro) a jedna alebo viac vzduchovรฝch medzier.
Starรฉ dลพรญnsy alebo takzvanรฉ texasky sรบ hlavnรฝm prvkom tohto napodiv naozaj stavebnรฉho materiรกlu. Ostatnรฉ je technologickรฝm tajomstvom americkej firmy, ktorรก sa viac ako 35 rokov zaoberรก izolaฤnรฝmi materiรกlmi pre stavebnรฝ priemysel. Stavaลฅ โna zelenoโ neznamenรก len znรญลพiลฅ spotrebu energie. Systรฉm ohodnocovania zelenรฝch budov uลพ dรกvno nie je len o znรญลพenรญ spotreby energie. V koncepte je aj pรดvod stavebnรฝch materiรกlov a ich recyklovateฤพnosลฅ.
Hospodรกrska krรญza vย 30. rokoch minulรฉho storoฤia priniesla do ฤeskoslovenskej architektรบry tรฉmu tzv. najmenลกieho bytu. Na slovenskej strane patrili kย najdรดleลพitejลกรญm prรญspevkom do tejto diskusie prรกce architektov Fridricha Weinwurma aย Imricha Vรฉcseia โ pavlaฤovรฉ obytnรฉ bloky UNITAS na ล ancovej ulici aย obytnรก skupina Novรก doba na Vajnorskej ulici vย Bratislave. Bytovรฝ dom Novรก doba 1 preลกiel vย roku 2011 vรฝznamnou obnovou.
Na trh sย tepelnoizolaฤnรฝmi materiรกlmi kaลพdoroฤne prichรกdzajรบ novinky sย vylepลกenรฝmi vlastnosลฅami. Pribudla medzi ne fasรกdna doska zย minerรกlnych ฤadiฤovรฝch vlรกkien so ลกpeciรกlnym nรกstrekom, ktorรก vรฝrazne urรฝchli aplikรกciu aย uฤพahฤรญ manipulรกciu. Vฤaka tenkรฉmu filmu silikรณnovej povrchovej รบpravy sa ฤas realizรกcie skrรกti pribliลพne oย ลกtvrtinu vย porovnanรญ so ลกtandardnรฝm vรฝrobkom zย kamennej minerรกlnej vlny. Povrchovรฝ film zniลพuje praลกnosลฅ pri manipulรกcii, sย doskou sa jednoducho narรกba aย ฤพahko sa reลพe.
Pozrite si porovnanie rรดznych tepelnรฝch izolรกciรญ. ฤlรกnok prezentuje vลกeobecnรฉ informรกcie. Hodnoty sรบฤiniteฤพov a vlastnosti materiรกlov sa mรดลพu lรญลกiลฅ.
Vydanie smernice ฤ. 2010/31/Eร o energetickej hospodรกrnosti budov bolo najmรค reakciou Eurรณpskej rady na zdรดraznenรบ potrebu zvรฝลกiลฅ v Eurรณpskej รบnii energetickรบ efektรญvnosลฅ. Smernica mรก podporiลฅ splnenie nรกroฤnรฝch cieฤพov na znรญลพenie spotreby energie, emisiรญ sklenรญkovรฝch plynov a podporu energie z obnoviteฤพnรฝch zdrojov do roku 2020. Vรฝznamnรบ รบlohu pritom zohrรกvajรบ prรกve budovy, ktorรฉ spotrebujรบ 40 % celkovej energie a podieฤพajรบ sa 36 % na emisiรญ sklenรญkovรฝch plynov v Eร.
Uลพ niekoฤพko desiatok rokov je veฤพmi ฤasto diskutovanou tรฉmou revitalizรกcia panelovรฝch domov aย sรญdlisk. Pod tรฝmto pojmom si vลกak mnoลพstvo stavebnรญkov, architektov aย realizaฤnรฝch firiem ฤasto predstavuje iba zateplenie fasรกdy, vรฝmenu okien alebo rekonลกtrukciu bytovรฝch jadier.
Trendom minulรฝch rokov bola realizรกcia zatepฤพovacรญch systรฉmov s izolaฤnou vrstvou, ktorej hrรบbka beลพne dosahovala 5 ฤi 6 cm. Dneลกnรฉ poลพiadavky na energetickรบ hospodรกrnosลฅ budov vลกak ukazujรบ, ลพe takto realizovanรก tepelnรก ochrana nie je dostatoฤnรก a majitelia domov ฤi bytovย v mnohรฝch prรญpadoch uvaลพujรบ o zvรฝลกenรญ tepelnรฉho odporu obvodovej konลกtrukcie.
Vย ostatnom obdobรญ sa ฤoraz ฤastejลกie vlastnรญci alebo sprรกvcovia budov, domov aย bytov stretรกvajรบ sย potrebou okamลพite aย operatรญvne rieลกiลฅ vรฝskyt mikroorganizmov na zateplenรญ. Ide oย usadeniny cyanobaktรฉriรญ aย rias, ktorรฉ vย symbiรณze sย mikromycรฉtami kolonizujรบ povrchy ETICS.
So zvyลกujรบcou sa รบrovลou technickรฉho poznania aย snahou oย vรคฤลกiu bezpeฤnosลฅ sa upresลujรบ poลพiadavky na ETICS aย jeho aplikรกciu. Aktuรกlne aย diskutovanรฉ sรบ vย sรบฤasnosti poลพiadavky na poลพiarnu bezpeฤnosลฅ, ktorรฉ sa stรกle upresลujรบ vย sรบlade so vลกeobecnรฝm trendom zlepลกovania ochrany zdravia aย ลพivotov osรดb. Pritom je zรกroveล ลพiaduca optimรกlna ochrana stavebnรฝch konลกtrukciรญ aย vnรบtornรฉho zariadenia proti nรกsledkom poลพiaru.
Novelizovanรก eurรณpska smernica oย energetickej hospodรกrnosti budov ukladรก ฤlenskรฝm ลกtรกtom Eurรณpskej รบnie povinnosลฅ postupne zniลพovaลฅ energetickรบ nรกroฤnosลฅ budov. Dosiahnutie energetickรฉho ลกtandardu budovy aลพ na takmer nulovรบ potrebu energie vรฝrazne ovplyvลuje aj hrรบbka tepelnej izolรกcie. Vย prรญpade expandovanรฉho polystyrรฉnu (EPS) sa hrรบbka mรดลพe zvรฝลกiลฅ na 20 aลพ 30 cm, ฤรญm sa maximalizujรบ รบspory energie pri konลกtrukcii nรญzkoenergetickรฝch stavieb, ako aj budov sย takmer nulovou potrebou energie.ย
Vย ฤeskej republike aj na Slovensku sa moลพno stretnรบลฅ sย veฤพkรฝm mnoลพstvom nedostatkov vย projektovej dokumentรกcii na aplikรกciu ETICS. Na Slovensku sa na aplikรกciu ETICS vzลฅahuje poลพiadavka stavebnรฉho konania, priฤom sรบฤasลฅou dokumentรกcie kย stavebnรฉmu konaniu musรญ byลฅ statickรฝ vรฝpoฤet. Vลกeobecnรฝ statickรฝ vรฝpoฤet vychรกdza zย vypoฤรญtanรฉho zaลฅaลพenia aย zย elementรกrnych podmienok rovnovรกhy.
Jednรฝm z najlepลกรญch izolaฤnรฝch materiรกlov vyuลพรญvanรฝch v stavebnรญctve sรบ polyuretรกnovรฉ peny (pur peny). Ich skvelรฉ termoizolaฤnรฉ vlastnosti, schopnosลฅ tlmiลฅ zvuk a udrลพaลฅ dom v suchu z nich robia ideรกlny izolaฤnรฝ materiรกl. Zateplenie domu striekanou penou FOAM-LOK vรกm mรดลพe uลกetriลฅ aลพ 70% nรกkladov na vykurovanie a klimatizรกciu.
Kontaktnรฉ zateplenie fasรกd tvorรญ podstatnรบ ฤasลฅ obvodovรฉho plรกลกลฅa budovy a teda znaฤne vplรฝva na celkovรฉ energetickรฉ hodnotenie stavieb.ย Od tohto roku sa poลพiadavky na jeho projektovanie sprรญsnili aj v dรดsledku novelizovanej normy (STN 73 0540 Tepelnรก ochrana budov, tepelnotechnickรฉ vlastnosti stavebnรฝch konลกtrukciรญ a budov, ฤasลฅ 2: Funkcnรฉ poลพiadavky). Tรกto norma menรญ a sprรญsลuje kritรฉriรก na navrhovanie stavieb z pohฤพadu energetickej nรกroฤnosti.ย Energetickรก hospodรกrnosลฅ budovy je priamo ovplyvnenรก tepelnoizolaฤnรฝmi vlastnosลฅami obvodovรฝch konลกtrukciรญ. Novela normy stanovuje okrem poลพadovanรฝch hodnรดtย sรบฤiniteฤพa prechodu tepla (v platnosti od 1. 1. 2013) aj odporรบฤanรฉ, prรญsnejลกie hodnoty, ktorรฉ budรบ zรกvรคznรฉ od roku 2016.