Problematika úspory nákladov na vykurovanie je v súčasnosti pri neustále rastúcich cenách energie čoraz naliehavejšia. Bežné spôsoby zateplenia (polystyrén, minerálna vlna) nie vždy vyhovujú predstavám o riešení tohto problému – či už z hľadiska ceny, náročnosti aplikácie, alebo priestorových nárokov.
V dôsledku urbanizácie sa desiatky druhov živočíchov prispôsobili životu v bezprostrednej blízkosti človeka. Na hniezdenie či ako úkryt tak často využívajú technické stavby a bytové budovy. Vplyv urbanizácie na životné prostredie sa za posledné desaťročia výrazne zosilňuje a stupňuje. Zaberanie prírodného prostredia a likvidácia pôvodných stanovíšť výskytu jednotlivých druhov vtákov spôsobuje ich vymiznutie, prípadne adaptáciu na zmenené prostredie.
Hlavným dôvodom na zatepľovanie novostavieb, ale aj starších budov, je predovšetkým zníženie spotreby energie na vykurovanie. Ďalšími výhodami zateplenia sú predĺženie životnosti objektu, zníženie nákladov na chladenie budovy, šetrenie životného prostredia a zlepšenie celkového vzhľadu budovy.
Veľký objem stavebných prác sa v poslednom období vykonáva v oblasti rekonštrukcií. Obnova fasád je v tejto súvislosti stále aktuálna téma. Možnosti realizácie sa neustále rozširujú, otázkou však ostáva kvalita prác a odborné vyhotovenie detailov. Na konkrétne príklady riešení sme sa opýtali v renomovaných firmách.
Stavebný trh na Slovensku ovplyvňuje európska legislatíva, pričom hybným motorom celého procesu súvisiaceho so zatepľovaním alebo so zmenou tepelnej ochrany budov je požiadavka na implementáciu smernice 2010/31/EÚ, prepracovaného znenia smernice 2002/91/ES. V prepracovanom znení smernice o energetickej hospodárnosti budov je požiadavka na ďalšie sprísnenie požiadaviek na vlastnosti stavebných konštrukcií a systémov, pretože zásadným cieľom po roku 2020 je stavať všetky nové budovy s takmer nulovou potrebou energie.
Drevostavby nachádzajú uplatnenie ako nebytové budovy, napríklad ako rekreačné domy, penzióny, reštaurácie, administratívne budovy a v ostatnom období aj ako bytové budovy, najmä v podobe rodinných domov a penziónov. V zmysle stavebného zákona SR sa na stavby kladú základné požiadavky, medzi ktoré patria aj požiadavky na energetickú úspornosť a tepelnú ochranu budovy. Uvedené požiadavky možno splniť ucelenou energetickou koncepciou budovy vrátane použitia vhodných a správne aplikovaných tepelnoizolačných materiálov.
Výrobcovia náterových látok už dlhý čas vyvíjajú čoraz lepšie náterové materiály na drevo. To je možné len vďaka nasmerovaniu dostatočných finančných prostriedkov do výskumu a programov testovania. Tie sa realizujú na objasnenie základných mechanizmov a hlavných faktorov, ktoré ovplyvňujú proces rozpadu dreva, vrátane procesov absorpcie a desorpcie vlhkosti, pôsobením teplotných rozdielov, UV žiarenia a húb či hmyzu.
S otázkou ekológie a udržateľného rozvoja sa v súčasnosti stretávame na každom kroku. Všetky inštitúcie, orgány i médiá vyzývajú na recykláciu odpadu. Čo sa stane z fľaše od vína, ktorú vyhodíme? Odpoveď je jednoduchá: napríklad izolácia na rodinný dom, ktorá bude stáť asi štyrikrát menej než iné izolujúce materiály. Je predsa vyrobená z odpadu.
Podľa novelizovanej smernice Európskej únie o energetickej hospodárnosti budov budú od roku 2020 všetky nové budovy postavené v takmer nulovom energetickom štandarde. Odborníci v tejto súvislosti predpokladajú zvýšenie spotreby expandovaného polystyrénu.
Tepelnotechnické vlastnosti obvodových konštrukcií vo významnej miere ovplyvňujú energetickú náročnosť panelových bytových domov. V súčasnej stavebnej praxi dochádza však často k podceňovaniu dimenzovania tepelnoizolačných systémov.
Expandovaný polystyrén (EPS) patrí dlhodobo medzi obľúbené zatepľovacie materiály. V období rastúceho konkurenčného tlaku však bolo treba aktívne budovať dobré meno polystyrénu. V roku 2005 preto výrobcovia, spracovatelia a používatelia EPS v Slovenskej republike založili Združenie výrobcov, spracovateľov a užívateľov expandovaného polystyrénu EPS SR. S predsedníčkou združenia Ing. Martou Strapkovou sme sa rozprávali o aktuálnych výzvach v oblasti zatepľovania expandovaným polystyrénom.
Trendom súčasného stavebníctva je realizovať nízkoenergetické, pasívne, nulové a dokonca aj plusové rodinné domy. Pri každej z týchto stavieb je cieľom investora v menšej či väčšej miere minimalizovať spotrebu energie, a tým zabezpečiť nielen nízke prevádzkové náklady samotnej stavby, ale aj prispieť k zníženiu zaťaženia životného prostredia emisiami CO2.
Hydraulické vyregulovanie vykurovacej sústavy má viaceré úlohy. Na jeho konci stojí optimálne fungujúca sústava, s ňou spojené nižšie finančné náklady potrebné na vykurovanie a spokojní vlastníci bytov.
V období neustáleho rastu cien energie a nárastu životných nákladov sa vlastníci bytových a rodinných domov čoraz viac začínajú zaoberať otázkou úspor. Ušetriť náklady na bývanie v rodinnom rozpočte možno dvomi spôsobmi. Buď investovať len do nevyhnutných opráv stavebných konštrukcií v havarijnom stave, alebo do opravy vložiť maximum možných prostriedkov s cieľom celkovej obnovy budovy a zníženia energetickej náročnosti stavby a nákladov na jej údržbu, pričom sa súčasne predĺži aj technická životnosť stavby.
Začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia začala modernizácia funkcionalistických stavieb postavených v 20. až 30. rokoch minulého storočia v Zlíne. Zatepľovanie fasád s neomietaným murivom kontaktným tepelnoizolačným systémom s povrchovou vrstvou z tehlových pásikov dopĺňalo hydroizolovanie striech s fóliami z mäkčeného PVC a zateplenie tuhými minerálnymi doskami alebo expandovaným penovým polystyrénom EPS a ďalšie úpravy. Spotreba energie na vykurovanie tak v pôvodne veľmi sporo tepelne izolovaných stavbách klesla až na tretinu.
