železnice

Príspevok sa zaoberá modernizáciou železničnej trate na úseku železničná stanica Trenčianska Teplá až po železničnú stanicu Beluša v zmysle medzinárodných dohôd AGC (Európska dohoda o medzinárodných železničných magistrálach) a AGTC (Európska dohoda o najdôležitejších trasách medzinárodnej kombinovanej dopravy) pri zohľadnení technických špecifikácií interoperability (TSI) európskeho železničného systému. Cieľom modernizácie je okrem zjednotenia prvkov infraštruktúry, zvýšenia bezpečnosti aj zvýšenie výkonnosti trate, traťovej rýchlosti a ponuka vyššieho štandardu služieb a kultúry pre cestujúcu verejnosť.

Južný kríž nie je len známe súhvezdie, ktoré pomáhalo námorníkom na južnej pologuli s orientáciou. Je to aj názov zrekonštruovanej vlakovej stanice a dopravného uzla v austrálskom Melbourne. Nachádza sa na triede Spencer Street na západnom konci hlavnej obchodnej štvrte oproti športovému štadiónu Docklands. Jeho futuristická strecha sa vlní medzi mrakodrapmi druhého najväčšieho mesta najmenšieho kontinentu sveta. Autorom tejto železničnej stanice je britský architekt Nicholas Thomas Grimshaw, ktorého rukami už prešlo mnoho významných projektov dopravných terminálov.

Antikoro, sklo, hliník, oceľ v podobe odvážnych veľkorozponových konštrukcií, rozmerných sklenených tabúľ a čistých technicistických línií pretekajúcich mohutným priestorom. Novodobý letiskový terminál je takmer všade oslavou prísne funkčnej architektúry, ktorej však nechýba estetický rozmer s ambíciou preletu ponad krajinu. Symbolický vstup do mesta je metaforou maximálnej účelnosti, ktorá už ani zďaleka nie je len miestom registrácie pasažierov. Je to aj nákupné centrum s mohutným pohybom ľudí. Aj tieto idey sa objavili v novom termináli Letiska M. R. Štefánika v Bratislave, ktorý má za sebou prvý mesiac prevádzky.

Projekty a realizácia modernizácie železničných koridorov na Slovensku za posledné roky stratili potrebnú dynamiku a už vôbec ich nemožno porovnávať so stavbami v cestnej infraštruktúre.

Pre spoločnosť Doprastav, a. s., zameranú na výstavby ciest, diaľnic a mostov ostávali železničné stavby dlhé desaťročia nedotknutým segmentom. Prvá väčšia stavba tohto typu Bratislava UNS – hranica SR/Rakúsko sa realizovala v 80. rokoch minulého storočia. Stálym aktívnym účastníkom v budovaní tohto segmentu sa spoločnosť stala po začatí modernizácie hlavných železničných ťahov Slovenska, konkrétne úseku Rača – Trnava v roku 2002.

Železničná doprava na Slovensku je v porovnaní s rozvojom cestnej siete v úzadí. Potrebu investícií do modernizácie železničnej infraštruktúry, ako aj potrebu osvety železničnej a mestskej koľajovej dopravy neustále zdôrazňuje generálny riaditeľ a predseda predstavenstva spoločnosti REMING Consult, a. s., Ing. Slavomír Podmanický.

V Slovenskej republike je v súčasnosti osem prekladísk, v ktorých sa dá prekladať aspoň jeden druh intermodálnej prepravnej jednotky (IPJ). Termín prekladiská je použitý zámerne, keďže uvedené zariadenia nemožno s výnimkou terminálu v Dobrej (pri Čiernej nad Tisou) a Dunajskej Strede nazývať terminálmi intermodálnej prepravy.

Autobusový terminál v českom meste Hradec Králové patrí medzi najväčšie dopravné stavby uvedené do prevádzky v minulom roku. Opäť nezaprie rukopis hlavného architekta Patrika Kotasa takisto ako stanica metra Střížkov, napriek tomu je iná. Zavesená konštrukcia, sklenené fasády, oceľové prvky, oblúky a krivky. Symbolicky v strede diania visí tajomná guľa ako vypožičaná z vedecko-fantastických románov. V nadzemskej výške tu ustavične bdie oko dispečera.

S hornou Nitrou sa najčastejšie spája ťažba hnedého uhlia a najväčším zamestnávateľom v tejto oblasti sú Hornonitrianske bane Prievidza, a. s. Keďže pre budúci rozvoj regiónu v ktoromkoľvek smere je nutné zabezpečiť zamestnanosť, perspektíva sa našla v rozšírení ťažby hnedého uhlia v dobývacom priestore Nováky.

Príspevok sa zaoberá návrhom modernizácie žst. Púchov v rámci „modernizácie železničných tratí“ v zmysle medzinárodných dohôd AGC (Európska dohoda o medzinárodných železničných magistrálach) a AGTC (Európska dohoda o najdôležitejších trasách medzinárodnej kombinovanej dopravy) pri zohľadnení technických špecifikácií interoperability (TSI) európskeho železničného systému. Cieľom modernizácie je okrem zjednotenia prvkov infraštruktúry aj zvýšenie výkonnosti trate, zvýšenie maximálnej traťovej rýchlosti a ponúknutie vyššieho štandardu služieb a kultúry pre cestujúcu verejnosť.

V prvej časti článku sme priniesli základné informácie o podchodoch pre cestujúcich realizovaných v rámci modernizácie železničných tratí­ v sieti ŽSR. Otvorili sme témy, ktoré sa projektantom javia ako problematické z pohľadu legislatívy, návrhu a realizácie. Ďalej­ sme priniesli naše poznatky (vlastný monitoring), skúsenosti a možné technické riešenia vedúce k funkčnej a bezpečnej prevádzke­ podchodov­. V druhej časti sa zaoberáme ďalšími  témami so špecifickými problémami.

Cestujúca verejnosť Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) mohla donedávna podchody používať skôr vo vybratých železničných staniciach v intraviláne väčších miest, napríklad v Bratislave, Trnave, Trenčíne, Poprade, Košiciach a ďalších. Modernizácia železničných tratí v sieti ŽSR sa na Slovensku začala v roku 1997 výstavbou na úseku Bratislava-Rača – Trnava. Cieľom modernizácie je prestavbou zabezpečiť, okrem iného, zvýšenie terajšej najvyššej traťovej rýchlosti do rýchlosti 160km/h vrátane, čo predstavuje zvýšené nároky na bezpečnosť v obvode železničných staníc. Zvýšenie traťovej rýchlosti je hlavným kritériom na zriaďovanie podchodov vo všetkých železničných staniciach. Zariadenia na prepravu cestujúcich tak budú v rýchlikových aj nerýchlikových staniciach s malou až veľkou špičkovou frekvenciou cestujúcich.

Budovanie komunikácií predstavuje dôležitý aspekt rozvoja regiónov. Pritom ich výstavba vyžaduje nielen dostatok financií, ale predovšetkým úsilia. Najmä, ak ide o trasy vytvorené v náročnom teréne. Podobným príkladom je úsek diaľnice D3 medzi Hričovským Podhradím a Žilinou (Strážov). Približne desaťkilometrová trasa predstavuje jeden zo zaujímavých dokumentov súčasnej praxe výstavby ciest. Realizácia komunikácie si vyžiadala nepatrné obmedzenie verejnej dopravy a zvolené technológie umožnili minimalizovať čas výstavby vodorovnej konštrukcie aj napriek náročnému zakladaniu objektov. Na výstavbe diaľničného úseku sa podieľali tri realizačné spoločnosti – Doprastav (50 %), Váhostav-SK (30 %) a Strabag (20 %), ktoré na účely jeho vybudovania vytvorili Združenie Strážov. Vedúcim združenia bola spoločnosť Doprastav.

Slovenská republika sa zaviazala zmodernizovať trate zaradené do európskej železničnej siete na svojom území tak, aby vyhovovali­ technickým špecifikáciám interoperability (TSI) európskeho železničného systému. Cieľom modernizácie a rekonštrukcie je okrem zjednotenia­ parametrov prvkov infraštruktúry (zaťažiteľnosť mostov, priechodný prierez, elektrické napájanie, zabezpečovacie zariadenie­, dĺžka staničných koľají atď.) aj zvýšenie výkonnosti trate. Súčasťou piateho paneurópskeho železničného koridoru je aj trať č. 180 ako jeho vetva­ č. 5a (Bratislava – Žilina – Košice).

Letecká doprava na Slovensku zažila v ostatných rokoch nebývalý rozvoj, a to najmä vďaka príchodu nízkonákladových leteckých prepravcov. Na letisku M. R. Štefánika v Bratislave v súčasnosti prebieha rozsiahla rekonštrukcia, modernizácia a výstavba nového terminálu, ktorý zodpovedá medzinárodným štandardom a vytvára podmienky na rozširovanie v prípade ďalšieho rozvoja leteckej dopravy v našej krajine. V súčasnosti síce letisko registruje útlm súvisiaci s hospodárskou situáciou, v budúcnosti by však aj vďaka obnove malo predstavovať významný dopravný uzol, najmä v segmente nízkonákladovej prepravy. Úlohu veľkého medzinárodného uzla v regióne naproti tomu stále predstavuje blízke viedenské letisko Schwechat, kde v súčasnom období rovnako prebiehajú stavebné práce súvisiace s rozširovaním terminálu.