Belgické mesto Liège vo Valónsku má bohatú históriu. Mnohé stáročia bolo kultúrnou, náboženskou a obchodnou križovatkou. V súčasnosti je okrem iného významným uzlom európskej vysokorýchlostnej železničnej siete TGV, ktorá spája Belgicko, Francúzsko, Anglicko a Nemecko. A to aj vďaka novej budove stanice od španielskeho architekta Santiaga Calatravu. „Predstavil som si budovu bez fasád s vznášajúcou sa strechou, ponúkajúcou ochranu pred večne prítomným dažďom typickým pre belgické zimy,“ opisuje projekt architekt.
Neustály nárast podielu cestnej prepravy na prepravnom trhu v Európe znižuje mobilitu a spomaľuje trvalo udržateľný rozvoj. Jednou z alternatív, ako nahradiť cestnú prepravu vo vnútrozemských štátoch, je kombinovaná doprava, teda využitie environmentálne akceptovateľnej železničnej a vodnej dopravy spolu s flexibilnou cestnou dopravou. Intermodálna preprava, ktorej súčasťou je kombinovaná doprava, sa stáva jedným z nosných systémov prepravy na zabezpečenie jej udržateľného rozvoja.
Železničná trať Nové Mesto nad Váhom – Púchov je súčasťou V. európskeho koridoru. Modernizácia v časti úseku Trenčianska Teplá – Ilava – Beluša sa začala v novembri 2009 a predpokladaný čas výstavby je 48 mesiacov.
Modernizácia existujúcej dvojkoľajovej železničnej trate Nové Mesto nad Váhom – Zlatovce v železničnom km 100,500 – 118,200 na traťovú rýchlosť do 160 km/h sa začala v septembri 2009. Je súčasťou I. a II. etapy komplexnej rekonštrukcie železničnej trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov.
Príspevok sa zaoberá modernizáciou železničnej trate na úseku železničná stanica Trenčianska Teplá až po železničnú stanicu Beluša v zmysle medzinárodných dohôd AGC (Európska dohoda o medzinárodných železničných magistrálach) a AGTC (Európska dohoda o najdôležitejších trasách medzinárodnej kombinovanej dopravy) pri zohľadnení technických špecifikácií interoperability (TSI) európskeho železničného systému. Cieľom modernizácie je okrem zjednotenia prvkov infraštruktúry, zvýšenia bezpečnosti aj zvýšenie výkonnosti trate, traťovej rýchlosti a ponuka vyššieho štandardu služieb a kultúry pre cestujúcu verejnosť.
Príspevok sa zaoberá modernizáciou železničnej trate na úseku železničná stanica Trenčianska Teplá až po železničnú stanicu Beluša v zmysle medzinárodných dohôd AGC (Európska dohoda o medzinárodných železničných magistrálach) a AGTC (Európska dohoda o najdôležitejších trasách medzinárodnej kombinovanej dopravy) pri zohľadnení technických špecifikácií interoperability (TSI) európskeho železničného systému. Cieľom modernizácie je okrem zjednotenia prvkov infraštruktúry, zvýšenia bezpečnosti aj zvýšenie výkonnosti trate, traťovej rýchlosti a ponuka vyššieho štandardu služieb a kultúry pre cestujúcu verejnosť.
Južný kríž nie je len známe súhvezdie, ktoré pomáhalo námorníkom na južnej pologuli s orientáciou. Je to aj názov zrekonštruovanej vlakovej stanice a dopravného uzla v austrálskom Melbourne. Nachádza sa na triede Spencer Street na západnom konci hlavnej obchodnej štvrte oproti športovému štadiónu Docklands. Jeho futuristická strecha sa vlní medzi mrakodrapmi druhého najväčšieho mesta najmenšieho kontinentu sveta. Autorom tejto železničnej stanice je britský architekt Nicholas Thomas Grimshaw, ktorého rukami už prešlo mnoho významných projektov dopravných terminálov.
Antikoro, sklo, hliník, oceľ v podobe odvážnych veľkorozponových konštrukcií, rozmerných sklenených tabúľ a čistých technicistických línií pretekajúcich mohutným priestorom. Novodobý letiskový terminál je takmer všade oslavou prísne funkčnej architektúry, ktorej však nechýba estetický rozmer s ambíciou preletu ponad krajinu. Symbolický vstup do mesta je metaforou maximálnej účelnosti, ktorá už ani zďaleka nie je len miestom registrácie pasažierov. Je to aj nákupné centrum s mohutným pohybom ľudí. Aj tieto idey sa objavili v novom termináli Letiska M. R. Štefánika v Bratislave, ktorý má za sebou prvý mesiac prevádzky.
Projekty a realizácia modernizácie železničných koridorov na Slovensku za posledné roky stratili potrebnú dynamiku a už vôbec ich nemožno porovnávať so stavbami v cestnej infraštruktúre.
Pre spoločnosť Doprastav, a. s., zameranú na výstavby ciest, diaľnic a mostov ostávali železničné stavby dlhé desaťročia nedotknutým segmentom. Prvá väčšia stavba tohto typu Bratislava UNS – hranica SR/Rakúsko sa realizovala v 80. rokoch minulého storočia. Stálym aktívnym účastníkom v budovaní tohto segmentu sa spoločnosť stala po začatí modernizácie hlavných železničných ťahov Slovenska, konkrétne úseku Rača – Trnava v roku 2002.
Železničná doprava na Slovensku je v porovnaní s rozvojom cestnej siete v úzadí. Potrebu investícií do modernizácie železničnej infraštruktúry, ako aj potrebu osvety železničnej a mestskej koľajovej dopravy neustále zdôrazňuje generálny riaditeľ a predseda predstavenstva spoločnosti REMING Consult, a. s., Ing. Slavomír Podmanický.
V Slovenskej republike je v súčasnosti osem prekladísk, v ktorých sa dá prekladať aspoň jeden druh intermodálnej prepravnej jednotky (IPJ). Termín prekladiská je použitý zámerne, keďže uvedené zariadenia nemožno s výnimkou terminálu v Dobrej (pri Čiernej nad Tisou) a Dunajskej Strede nazývať terminálmi intermodálnej prepravy.
Autobusový terminál v českom meste Hradec Králové patrí medzi najväčšie dopravné stavby uvedené do prevádzky v minulom roku. Opäť nezaprie rukopis hlavného architekta Patrika Kotasa takisto ako stanica metra Střížkov, napriek tomu je iná. Zavesená konštrukcia, sklenené fasády, oceľové prvky, oblúky a krivky. Symbolicky v strede diania visí tajomná guľa ako vypožičaná z vedecko-fantastických románov. V nadzemskej výške tu ustavične bdie oko dispečera.
S hornou Nitrou sa najčastejšie spája ťažba hnedého uhlia a najväčším zamestnávateľom v tejto oblasti sú Hornonitrianske bane Prievidza, a. s. Keďže pre budúci rozvoj regiónu v ktoromkoľvek smere je nutné zabezpečiť zamestnanosť, perspektíva sa našla v rozšírení ťažby hnedého uhlia v dobývacom priestore Nováky.
Príspevok sa zaoberá návrhom modernizácie žst. Púchov v rámci „modernizácie železničných tratí“ v zmysle medzinárodných dohôd AGC (Európska dohoda o medzinárodných železničných magistrálach) a AGTC (Európska dohoda o najdôležitejších trasách medzinárodnej kombinovanej dopravy) pri zohľadnení technických špecifikácií interoperability (TSI) európskeho železničného systému. Cieľom modernizácie je okrem zjednotenia prvkov infraštruktúry aj zvýšenie výkonnosti trate, zvýšenie maximálnej traťovej rýchlosti a ponúknutie vyššieho štandardu služieb a kultúry pre cestujúcu verejnosť.