V prvej časti článku sme priniesli základné informácie o podchodoch pre cestujúcich realizovaných v rámci modernizácie železničných tratí v sieti ŽSR. Otvorili sme témy, ktoré sa projektantom javia ako problematické z pohľadu legislatívy, návrhu a realizácie. Ďalej sme priniesli naše poznatky (vlastný monitoring), skúsenosti a možné technické riešenia vedúce k funkčnej a bezpečnej prevádzke podchodov. V druhej časti sa zaoberáme ďalšími témami so špecifickými problémami.
Cestujúca verejnosť Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) mohla donedávna podchody používať skôr vo vybratých železničných staniciach v intraviláne väčších miest, napríklad v Bratislave, Trnave, Trenčíne, Poprade, Košiciach a ďalších. Modernizácia železničných tratí v sieti ŽSR sa na Slovensku začala v roku 1997 výstavbou na úseku Bratislava-Rača – Trnava. Cieľom modernizácie je prestavbou zabezpečiť, okrem iného, zvýšenie terajšej najvyššej traťovej rýchlosti do rýchlosti 160km/h vrátane, čo predstavuje zvýšené nároky na bezpečnosť v obvode železničných staníc. Zvýšenie traťovej rýchlosti je hlavným kritériom na zriaďovanie podchodov vo všetkých železničných staniciach. Zariadenia na prepravu cestujúcich tak budú v rýchlikových aj nerýchlikových staniciach s malou až veľkou špičkovou frekvenciou cestujúcich.
Budovanie komunikácií predstavuje dôležitý aspekt rozvoja regiónov. Pritom ich výstavba vyžaduje nielen dostatok financií, ale predovšetkým úsilia. Najmä, ak ide o trasy vytvorené v náročnom teréne. Podobným príkladom je úsek diaľnice D3 medzi Hričovským Podhradím a Žilinou (Strážov). Približne desaťkilometrová trasa predstavuje jeden zo zaujímavých dokumentov súčasnej praxe výstavby ciest. Realizácia komunikácie si vyžiadala nepatrné obmedzenie verejnej dopravy a zvolené technológie umožnili minimalizovať čas výstavby vodorovnej konštrukcie aj napriek náročnému zakladaniu objektov. Na výstavbe diaľničného úseku sa podieľali tri realizačné spoločnosti – Doprastav (50 %), Váhostav-SK (30 %) a Strabag (20 %), ktoré na účely jeho vybudovania vytvorili Združenie Strážov. Vedúcim združenia bola spoločnosť Doprastav.
Slovenská republika sa zaviazala zmodernizovať trate zaradené do európskej železničnej siete na svojom území tak, aby vyhovovali technickým špecifikáciám interoperability (TSI) európskeho železničného systému. Cieľom modernizácie a rekonštrukcie je okrem zjednotenia parametrov prvkov infraštruktúry (zaťažiteľnosť mostov, priechodný prierez, elektrické napájanie, zabezpečovacie zariadenie, dĺžka staničných koľají atď.) aj zvýšenie výkonnosti trate. Súčasťou piateho paneurópskeho železničného koridoru je aj trať č. 180 ako jeho vetva č. 5a (Bratislava – Žilina – Košice).
Letecká doprava na Slovensku zažila v ostatných rokoch nebývalý rozvoj, a to najmä vďaka príchodu nízkonákladových leteckých prepravcov. Na letisku M. R. Štefánika v Bratislave v súčasnosti prebieha rozsiahla rekonštrukcia, modernizácia a výstavba nového terminálu, ktorý zodpovedá medzinárodným štandardom a vytvára podmienky na rozširovanie v prípade ďalšieho rozvoja leteckej dopravy v našej krajine. V súčasnosti síce letisko registruje útlm súvisiaci s hospodárskou situáciou, v budúcnosti by však aj vďaka obnove malo predstavovať významný dopravný uzol, najmä v segmente nízkonákladovej prepravy. Úlohu veľkého medzinárodného uzla v regióne naproti tomu stále predstavuje blízke viedenské letisko Schwechat, kde v súčasnom období rovnako prebiehajú stavebné práce súvisiace s rozširovaním terminálu.
Konštrukčné riešenie koľaje električkových tratí historicky prechádzalo, podobne ako v prípade železnice, rozličnými štádiami a vývojovými stupňami. Zásadnou odlišnosťou mestskej dráhy a klasickej železničnej trate je veľkosť nápravového tlaku, ktorý musí zvršok i spodok trate preniesť. Na tratiach ŽSR je zvislé statické zaťaženie na nápravu až 22,5 tony, zaťaženie mestských dráh je približne 11 až 12 ton. Hodnoty zaťaženia sú určujúce pre konštrukčnú skladbu komponentov trate.
Zaha Hadid je architektka, ktorá stále posúva hranice architektúry a dizajnu mesta. Svoj talent potvrdzuje aj v oblasti dopravných stavieb – koncom minulého roka uviedli v rakúskom Innsbrucku do prevádzky štyri lanové dráhy podľa návrhu tímu Zaha Hadid Architects. Aj keď nejde o významovo veľké stavby, Zaha Hadid ich povýšila na šperky v kontexte mesta a horskej krajiny.
S prívlastkom najväčšej križovatky európskych železničných ciest sa v Berlíne nad Sprévou tiahne nová Hlavná stanica. Nemá však iba medzinárodnú transportnú funkciu. Vystupuje súčasne ako symbol zjednotenia a prepojenia, a to priamo v meste, ktoré dlhé roky pred pádom komunizmu nedelila iba fiktívna železná opona, ale reálny betónový múr. Po jeho zborení sa Nemecko ocitlo v novej politickej, ale aj infraštruktúrnej situácii. Budova bývalej stanice Lehrter Bahnhof sa nachádzala na dôležitom priesečníku mnohých dopravných spojení, no rastúce požiadavky dynamickej spoločnosti si vynútili realizáciu moderného železničného komplexu. Nová berlínska Hlavná stanica je jedným z míľnikov prebiehajúcej európskej integrácie a zároveň dômyselnou symbiózou architektonického riešenia a denného svetla.
Modernizácia železničnej stanice Brunovce bola podľa harmonogramu výstavby poslednou ucelenou časťou stavby (UČS 21) s názvom ŽSR, Modernizácia železničnej trate Trnava – Nové Mesto nad Váhom, žkm 47,550 – 100,500 pre traťovú rýchlosť do 160 km/h, II. etapa, a pre stanicu znamenala prestavbu na zastávku.
Príprava projektu TEN-T (Trans European Network for Transport) prebieha v Bratislave intenzívne už od roku 2007. Jeho cieľom je zvýšiť interoperabilitu železničnej siete a integrovať Bratislavu do európskej železničnej siete vybudovaním železničnej osi Paríž – Štrasburg – Štutgart – Viedeň – Bratislava/Budapešť na vysoko výkonnú trať pre osobnú a nákladnú dopravu. Železničná trať na území mesta Bratislava bude zároveň plniť aj funkcie vnútromestskej hromadnej dopravy, zabezpečujúc prepravu obyvateľov mesta do mestskej časti Petržalka a z nej.
Pracovníci musia používať pri stavebnych prácach vhodné rukavice, ochranu zraku a hlavy. Výstavba železničných koridorov na Slovensku pokračuje a naberá ďalej na obrátkach. Pri porovnaní finančných objemov prestavaných prác alebo dĺžky zrealizovaných úsekov je už dnes evidentné, že modernizácia železničných tratí dobieha výstavbu diaľnic. V decembri tohto roka sa ukončí modernizácia železničnej trate Piešťany – Nové Mesto nad Váhom pre traťovú rýchlosť 160 km/h.
Trasa C pražského metra sa nedávno predĺžila o tri nové stanice – Střížkov, Prosek a Letňany. Autorom návrhu najvýraznejšej z nich, ktorá ešte pred otvorením získala prezývku veľryba, je architekt Patrik Kotas. Ide o stanicu metra Střížkov.
Neďaleko Šanghaja sprístupnili začiatkom mája najdlhší most na svete. Most na východnom pobreží Číny vedie ponad záliv Hangzhou. Konštrukcia tohto visutého mosta je skutočne impozantná – jeho dĺžka je neuveriteľných takmer 36 kilometrov a rozpon medzi dvoma najvzdialenejšími podperami je úctyhodných 448 metrov. Most spája dva regióny – Šanghaj a Ningbo a skracuje vzdialenosť ich dopravného spojenia o 120 km.
Mnoho urbanistov tvrdí, že dopravným stavbám chýba mestotvorný charakter, no tvorba Patrika Kotasa túto tézu popiera. Preto sme sa naňho obrátili s otázkami týkajúcimi sa dopravných stavieb a ich začlenenia do miest.
Železničná stanica Poprad – Tatry získala svoju úplnú podobu. Jej nové nástupiská a podchody slávnostne otvorili 26. septembra, vďaka čomu sa podľa generálneho riaditeľa Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) Dalibora Zeleného zvýšila prejazdná rýchlosť, bezpečnosť dopravy a podarilo sa urobiť stanicu bezbariérovou. „Celkové náklady predstavujú 858 miliónov slovenských korún, z čoho 75 % tvorili prostriedky štrukturálnych fondov Európskej únie a 25 % prostriedky zo štátneho rozpočtu,“ povedal pre ASB Ing. Petr Magera, projektový manažér spoločnosti TCHAS, spol. s r. o., ktorá je vedúcim členom Združenia Poprad – Tatry.
