V utorok tento zámer potvrdili Ministerstvo dopravy (MD) SR, Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) a Bratislavský samosprávny kraj (BSK) podpisom memoranda. Potenciál výstavby tratí má ešte preveriť štúdia uskutočniteľnosti. Hotová má byť koncom budúceho roka.
Hlavným cieľom stavby bolo modernizovať existujúcu železničnú dopravnú cestu na úseku Púchov – Žilina tak, aby sa dosiahli parametre definované v platných medzinárodných dohodách. V súčasnosti už ukončená stavba predstavuje zatiaľ historicky, investične aj technicky najnáročnejší projekt modernizácie železničnej trate. Nominácia na Stavbu roka 2022 je tak zaslúžená.
Stavba je integrálnou súčasťou vopred určeného cezhraničného úseku Bratislava – Břeclav a zároveň súčasťou medzinárodného projektu spájajúceho slovenskú a českú hranicu cez Bratislavu so slovensko-maďarskou hranicou. Modernizovaná železničná trať je súčasťou trate č. 126A Bratislava hl. st. – Kúty – Lanžhot, ČR.
Hlavným cieľom komplexnej rekonštrukcie traťových koľají č. 1 a č. 2 v úseku trate Trnovec nad Váhom – Tvrdošovce je zvýšenie technicko-prevádzkových parametrov trate.
Projekt CORCAP (Kapitalizačný plán TEN-T koridoru pre regionálny rozvoj a logistiku), realizovaný v rámci programu Stredná Európa 2014 – 2020, sa zaoberá prognózou nákladnej dopravy do roku 2050 s možnosťami jej výhľadu až do roku 2070. Riešeným územím je priestor juhozápadného Slovenska (Bratislavský, Trnavský a Nitriansky kraj). Na základe vykonaných analýz predstavujeme možnosti zabezpečenia potrebných trás pre nákladnú dopravu v tomto regióne. Nadväznou činnosťou je lokalizácia multimodálnych prekladísk a ich vplyv na urbanistickú štruktúru
Na bratislavskom mestskom zastupiteľstve bolo vo štvrtok 16. februára rušno. Témou bolo informovanie o 2. etape výstavbe električkovej trate. Aktualizovaný harmonogram tejto strategickej dopravnej stavby pre Bratislavu stále nie je oficiálne známy.
Podľa štátnej tajomníčky Ministerstva dopravy a výstavby SR Kataríny Brunckovej (nom. Sme rodina) objem alokovaných finančných prostriedkov je obrovský a stavbári sa by sa nemali obávať o verejné zákazky.
Vlaková doprava je u našich západných susedov na vzostupe. Nielen Praha a Brno, ale aj Plzeň sa chystá na rekonštrukciu hlavnej stanice.
Vybudovanie moderného strediska technicko-hygienickej údržby železničných koľajových vozidiel je vstupenkou do 21. storočia.
Jedným z dôležitých modernizačných trendov v rámci infraštruktúry ŽSR je komplexný program elektrifikácie železničných tratí. Jeho nesporný ekonomický, prevádzkový a v neposlednom rade aj ekologický prínos je overený a potvrdený dlhoročnými skúsenosťami vyspelých zahraničných železničných spoločností, ale aj praktickými poznatkami ŽSR.
Tento úsek s dĺžkou takmer 16 km predstavuje zatiaľ historicky, investične aj technicky najnáročnejší projekt modernizácie železničnej trate. Realizovalo ho Združenie Nimnica (s vedúcim členom spoločnosťou Doprastav, a. s.), pričom zmluvu na modernizáciu tohto úseku s ním ŽSR podpísali 7. 7. 2016
Divízia 8 spoločnosti Metrostav stavia centrum technicko-hygienickej údržby vlakov v Nových Zámkoch a v Humennom, ktoré sa postarajú o čistotu vlakov národného dopravcu.
Spoločnosť SWIETELSKY dokončila v auguste 2021 hlavnú časť minuloročných prác na stavbe Poříčany – Velim na I. koridore medzi Prahou a Kolínom. Počet výlukových dní sa pritom na traťových úsekoch Velim – Pečky a Pečky – Poříčany podarilo skrátiť pri štyroch výlukách, keď bola premávka obmedzená na jednu koľaj. V 62 dňoch výluky SWIETELSKY Rail navyše realizoval traťový úsek výhybňa Cerhenice – Velim s oboma traťovými koľajami v celkovej dĺžke 5,8 km, čím celkovo skrátil výluky o rovných 100 dní.
Jednou z odpovedí na rozvoj dopravnej infraštruktúry je vytvorenie tzv. Transeurópskej dopravnej siete (TEN-T), ktorej súčasťou je na území Českej republiky aj pripravovaná vysokorýchlostná trať (VRT) Praha – Brno – Ostrava s odbočením smerom na Břeclav (Viedeň/Bratislavu).
Slovenská republika (SR) bude užšie spolupracovať s Európskou investičnou bankou (EIB) pri financovaní železničnej dopravy. Vyplýva to z memoranda, ktoré podpísal štátny tajomník ministerstva dopravy a viceprezidentka EIB Liliana Pavlova.
