Jedným z dôležitých modernizačných trendov v rámci infraštruktúry ŽSR je komplexný program elektrifikácie železničných tratí. Jeho nesporný ekonomický, prevádzkový a v neposlednom rade aj ekologický prínos je overený a potvrdený dlhoročnými skúsenosťami vyspelých zahraničných železničných spoločností, ale aj praktickými poznatkami ŽSR.
Tento úsek s dĺžkou takmer 16 km predstavuje zatiaľ historicky, investične aj technicky najnáročnejší projekt modernizácie železničnej trate. Realizovalo ho Združenie Nimnica (s vedúcim členom spoločnosťou Doprastav, a. s.), pričom zmluvu na modernizáciu tohto úseku s ním ŽSR podpísali 7. 7. 2016
Divízia 8 spoločnosti Metrostav stavia centrum technicko-hygienickej údržby vlakov v Nových Zámkoch a v Humennom, ktoré sa postarajú o čistotu vlakov národného dopravcu.
Spoločnosť SWIETELSKY dokončila v auguste 2021 hlavnú časť minuloročných prác na stavbe Poříčany – Velim na I. koridore medzi Prahou a Kolínom. Počet výlukových dní sa pritom na traťových úsekoch Velim – Pečky a Pečky – Poříčany podarilo skrátiť pri štyroch výlukách, keď bola premávka obmedzená na jednu koľaj. V 62 dňoch výluky SWIETELSKY Rail navyše realizoval traťový úsek výhybňa Cerhenice – Velim s oboma traťovými koľajami v celkovej dĺžke 5,8 km, čím celkovo skrátil výluky o rovných 100 dní.
Jednou z odpovedí na rozvoj dopravnej infraštruktúry je vytvorenie tzv. Transeurópskej dopravnej siete (TEN-T), ktorej súčasťou je na území Českej republiky aj pripravovaná vysokorýchlostná trať (VRT) Praha – Brno – Ostrava s odbočením smerom na Břeclav (Viedeň/Bratislavu).
Slovenská republika (SR) bude užšie spolupracovať s Európskou investičnou bankou (EIB) pri financovaní železničnej dopravy. Vyplýva to z memoranda, ktoré podpísal štátny tajomník ministerstva dopravy a viceprezidentka EIB Liliana Pavlova.
Trať je súčasťou globálneho prepojenia paneurópskeho železničného koridoru IV v rámci hlavnej siete TEN-T Core a je zaradená aj do dohôd AGC a AGTC (trasa č. E52 a C-E52). Zároveň je súčasťou prepojenia slovensko-českej hranice so slovensko-maďarskou hranicou cez Bratislavu.
Stavebný objekt, ktorý je predmetom tohto článku, je súčasťou stavby Rekonštrukcia ŽST Chrastava. V rámci rekonštrukcie železničnej stanice a priľahlých traťových úsekov bolo navrhnuté nové smerové a výškové vedenie.
Šaľa získala na nový prestupný uzol nenávratný príspevok z eurofondov, cieľom je zatraktívnenie verejnej dopravy.
Príspevok sa venuje výsledkom geotechnického a hydrogeologického monitoringu počas projektovej prípravy a realizácie tunela Milochov. Je zameraný na technické riešenie zabezpečenia svahov východného portálu a ich interakciu s okolitým horninovým prostredím.
K hlavným cieľom patrí aj úplné spustenie výstavby druhej etapy električkovej trate v Petržalke. Priority hlavného mesta vyplývajú zo správy k rozpočtu hlavného mesta na rok 2022.
Tunel Milochov spolu s tunelom Diel a mostom cez vodnú nádrž Nosice skracuje modernizovaný úsek Púchov - Považská Teplá z devätnástich na šestnásť kilometrov.
Predmetom stavby bola rekonštrukcia železničného spodku a zvršku, výhybiek v ŽST Rimavská Sobota. Spolu išlo o 14 výhybiek a 4 659,244 m koľají. Stavbu realizovalo Združenie Rimavská Sobota. Hlavná časť stavebných prác bola ukončená minulý rok, teraz v júni prebehlo finálne podbitie koľají.
Portály sú v prípade železničných tunelov nevyhnutnou súčasťou stavebného diela. Majú architektonickú, statickú a obslužnú funkciu tunelovej stavby a sú výzvou pre odbornosť projektanta a schopnosti realizačnej firmy.
V septembri minulého roka bola po viac ako trojročnom verejnom obstarávaní uzavretá zmluva o dielo na projekt ŽSR, Modernizácia železničnej trate Devínska Nová Ves – štátna hranica SR/ČR. Objednávateľom stavby sú Železnice Slovenskej republiky Bratislava a zhotoviteľom stavby je konzorcium JV ICM – VÁHOSTAV – SK vybrané formou verejnej súťaže.
