V Prahe vzniká prvá štvorkoľajová trať, ktorá uľaví úsekom, ktoré nezvládajú intenzitu dopravy. Modernizáciu železničného koridoru medzi pražskou hlavnou stanicou a stanicou Hostivař má pod taktovkou tím divízie 5 spoločnosti Metrostav, ktorá je lídrom združenia.
V článku opisujúcom naše skúsenosti z procesov posúdenia vplyvov na životné prostredie poukazujeme na problémy, ktoré majú závažný vplyv na náklady, ako aj na časovú náročnosť prípravy dopravných stavieb (nielen) vo verejnom záujme. Veríme, že hovoriť o problémoch je prvým krokom k nájdeniu ich riešenia.
V dnešnej hektickej dobe, keď kancelárske, ale aj bytové domy v centre mesta rastú ako huby po daždi, je veľmi potrebné myslieť aj na projekty, týkajúce sa zabezpečenia infraštruktúry k týmto objektom.
Parkovisko pri železničnej zastávke v Ivanke pri Dunaji postaví český Metrostav. Cieľom projektu je zvýšenie prepravy cestujúcej verejnosti prostredníctvom železničnej dopravy a odľahčenie cestnej siete do Bratislavy.
„Stavebná produkcia ostáva v plusových číslach a tento trend by mal pokračovať aj v roku 2020,“ uviedla štátna tajomníčka MDV SR Ladislava Cangelová na Stretnutí lídrov slovenského stavebníctva, ktoré sa aktuálne konalo 4. 11. 2019. Cieľom ministerstva je, aby bol v zásobníku dostatok zákaziek, pretože nespojitosť spôsobuje problémy nielen ministerstvu, ale v konečnom dôsledku aj občanom SR.
Výstavba novej železničnej trate na úseku Púchov – Považská Bystrica – Považská Teplá je v plnom prúde a dostáva sa do druhej polovice samotnej realizácie. Líniová stavba sa počas roka 2018 zásadným spôsobom zmenila, a to vďaka tomu, že boli dokončené dve ucelené časti stavby UČS 45 a UČS 46, pričom ostatné UČS sú v značnom štádiu rozpracovanosti.
Význam zelene v meste sa s postupujúcou zmenou klímy preklápa čoraz významnejšie z estetickej funkcie na nástroj zmiernenia extrémnych teplôt či dažďov. Nevyhnutná zmena prístupu pri navrhovaní riešenia verejných priestranstiev a silnejúca potreba zvyšovať podiel zelených plôch sa v poslednom období začali prejavovať aj pri technickom návrhu povrchu električkových tratí.
Jedným zo zásadných faktorov, ktoré podmieňujú rozmiestňovanie funkčných aktivít v území, je doprava. Zodpovednosť za životné prostredie, ako aj požiadavky na efektívnosť prepravy by mali smerovať k podpore jej kapacitných a efektívnych foriem, medzi ktoré patrí najmä koľajová doprava. To je jeden z princípov udržateľného rozvoja mesta a konceptu Smart City.
Z hlavnej železničnej stanice v Bratislave nie je možné urobiť stanicu európskej úrovne. Limituje ju stav aj rozmer. Štát sa preto pripravuje na výstavbu nového uzla. Ako riešenie sa ponúka obnova železničnej stanice Filiálka, kde sa doprava skončila v roku 1985, a stanica odvtedy chátra. Nachádza sa blízko centra mesta, neďaleko Trnavského mýta.
Najvýznamnejší most na stavbe ŽSR, Modernizácia železničnej trate Púchov – Žilina I. etapa, úsek Púchov – Považská Bystrica bol prezentovaný po realizačnej stránke v Inžinierskych stavbách č. 2/2018. Tento článok sa zameriava na projektové riešenie mosta so zameraním na návrh zavesenej nosnej konštrukcie.
Moderné servisné zariadenie je súčasťou strategického priemyselného parku Nitra-Sever a na hlavnú železničnú sieť je napojené jednokoľajovou neelektrifikovanou traťou. Investícia má prispieť k zníženiu dopadu parku Nitra-Sever na životné prostredie a tiež k úspešnému naplneniu celoeurópskeho záväzku presunúť do roku 2030 30 – 50 % výkonov cestnej dopravy na železnice či vodu.
Pozývame Vás na XXIII. Seminár Ivana POLIAČKA, ktorý organizuje Katedra dopravných stavieb Stavebnej fakulty STU v Bratislave v spolupráci s odbornou sekciou Cestné staviteľstvo Slovenskej cestnej spoločnosti ZSVTS, Slovenskou komorou stavebných inžinierov a so spoločnosťou Kongres STUDIO, spol. s r. o.
Pred vyše desiatimi rokmi sme v ASB písali o viedenskom metre s rukopisom slovenského architekta. Dnes tento príbeh pokračuje. Ing. arch. Vladimír Šimko ako vedúci projektu v rakúskom ateliéri Architektengruppe U-Bahn zrealizoval stanicu metra Altes Landgut na linke U1, ktorá je unikátnou v rámci vyše 100 staníc viedenského metra.
Na koridore V sú inštalované najmodernejšie technológie z oblasti zabezpečovacej techniky, ktoré spoločnosť Siemens ponúka. Aktuálne zabezpečujú viac ako 180 km trate – úsek medzi stanicami Bratislava-Rača a Horný Hričov. Na celom úseku je nasadené elektronické stavadlo SIMIS W v kombinácii s operačným a kontrolným systémom ILTIS. Vďaka nasadeniu ETCS si cestujúci môžu vychutnať pohodlnú jazdu rýchlosťou 160 km/h.
Železničná stanica (ŽST) Žilina je súčasťou dôležitého železničného dopravného uzla. Je konečnou stanicou trate č. 120 z Bratislavy, trate č. 180 z Košíc, trate č. 127 z Čadce a trate č. 126 z Rajca. V tomto uzle sa stretávajú koridory s európskym významom, a to č. V na úseku vetvy A Bratislava – Žilina – Čierna nad Tisou a č. VI na úseku Žilina – Čadca – Skalité – hranica s Poľskou republikou.
