Hlavným účelom stavby je modernizácia technickej infraštruktúry železničnej trate na dosiahnutie európskych parametrov podľa platných medzinárodných dohôd. Dôležitým parametrom je zvýšenie traťovej rýchlosti do 160 km/h. Dĺžka úseku v existujúcom trasovaní je 18,742 km, v navrhovanom trasovaní (po modernizácii) 15,928 km. Stavba obsahuje 351 stavebných objektov a 154 prevádzkových súborov.
Stavba „ŽSR, ŽST Trenčín – ŽST Trenčianska Turná – Mníchova Lehota KRŽZ kol. č. 1“ sa realizovala z dôvodu nevyhovujúceho stavu a zastaraného typu železničného zvršku v danom úseku a z dôvodu zvýšenia únosnosti trate na triedu zaťaženia D4 – 22,5 t. Celková dĺžka modernizovaného úseku je 5 056 m.
Električkové spojenie do Petržalky, presnejšie povedané na začiatok Petržalky, funguje bez problémov už viac ako 18 mesiacov. Ak sa dnes poprechádzate v okolí konečnej zastávky na Jungmanovej, zistíte, že nič nenasvedčuje tomu, žeby trať v blízkej budúcnosti pokračovala ďalej. Čo treba urobiť, aby sa v okolí Chorvátskeho ramena rozbehla zase naplno výstavba a aby obyvatelia Petržalky získali pocit, že sa na zlepšenie ich situácie v doprave opäť niečo robí? Kde sa dnes nachádzame v celom procese?
Od 7. marca je v predaji nové číslo časopisu Inžinierske stavby/Inženýrské stavby č. 1/2018. Jeho hlavnou témou je železničná doprava.
Od uvedenia prvého elektronického stavadla SIMIS W na Slovensku do prevádzky (žst. Trnava v roku 2005) uplynulo už viac ako 10 rokov. Medzičasom boli na koridore č. V inštalované ďalšie elektronické stavadlá a do prevádzky bol uvedený systém ETCS. Vrcholom pomyselnej pyramídy riadiaceho systému je centrum riadenia dopravy, ktoré umožnilo centralizovať ovládanie a tak zefektívniť využívanie možností tratí a samotného systému.
Začlenením tratí ŽSR do vybraných európskych koridorov a ich modernizáciou vzniká súčasne pre Slovenskú republiku úloha meniť podiel železničnej dopravy na diaľkovej a medzištátnej tranzitnej doprave, pričom výhodou je práve priaznivá energetická náročnosť železničnej dopravy a súvisiace ekologické zaťaženie územia v porovnaní s ostatnými druhmi dopráv na území Slovenska. Začlenenie tratí je však podmienené splnením technických podmienok a dosiahnutím parametrov tratí s prioritným dôrazom na rýchlosť a bezpečnosť prepravy.
To, že sa rekonštrukcia železníc v Českej republike dostáva z koridorov a celoštátnych tratí aj na trate regionálne, dokazuje okrem iného aj rekonštrukcia dvoch tratí horského charakteru, ktorú pripravil v minulom období investor Správa železniční dopravní cesty, státní organizace (SŽDC). Rekonštrukcia sa týkala tratí Liberec – Tanvald a Klatovy – Železná Ruda, ktoré možno považovať za „vstupnú bránu“ do Jizerských hôr, resp. Šumavy.
Spoločnosť Swietelsky – Slovakia, divízia železničných stavieb, sa ako člen združenia podieľala v rokoch 2014 a 2015 na realizácii časti Balticko–jadranského paneurópskeho koridoru číslo V a na stavbe „ŽSR, Modernizácia trate Púchov – Žilina pre rýchlosť do 160 km/h, II. etapa – úsek Považská Teplá (mimo) – Žilina (mimo)“ s celkovým objemom prác 126 mil. € (z toho podiel Swietelsky 11,5 mil. €).
Stavba „ŽSR, Modernizácia trate Púchov – Žilina pre rýchlosť do 160 km/h, I. etapa“ sa realizuje v rámci rozvoja železničnej infraštruktúry ako súčasť prioritného koridoru Bratislava – Žilina – Čadca – Skalité – št. hranica s Poľskom. Súčasťou modernizácie koridoru je aj jeho kvalitné technické vybavenie, čo zabezpečí skvalitnenie služieb a zvýšenie bezpečnosti železničnej prevádzky.
Stavebný objekt SO 30.33.01 Zlatovce – Trenčín, nový železničný most cez Váh (ďalej len SO 30.33.01) sa buduje v rámci stavby Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov, žel. km 100,500 – 159,100, pre traťovú rýchlosť do 160 km/h, 3. etapa.
Od 7. marca je v predaji nové číslo časopisu Inžinierske stavby/Inženýrské stavby č. 1/2017. Jeho hlavnou témou je železničná doprava. Veľký priestor dostáva, prirodzene, modernizácia železničnej trate na úseku Považská Teplá – Žilina, resp. Púchov – Žilina či nový železničný most cez Váh.
Železničná trať posudzovaná v štúdii je súčasťou V. železničného koridoru a má dĺžku 350 km. Cieľom štúdie bolo transparentným spôsobom zostaviť prijateľné množstvo ucelených variantných riešení, ktoré vstupovali do záverečného hodnotenia pomocou CBA analýzy, a z nich zostaviť konečné poradie a vybrať víťazný variant.
Koniec minulého roka bol cieľovou páskou pre Operačný program Doprava 2007 – 2013, v súčasnosti už prebieha Operačný program Integrovaná infraštruktúra, časovo ohraničený rokmi 2014 až 2020. Železnice Slovenskej republiky – ako jeden z najväčších investorov na Slovensku vôbec – boli v oblasti modernizácie železničných tratí, využitia a naplnenia Operačného programu Doprava (OPD) mimoriadne úspešné a svoje ambície naplnili na viac ako 100 %. Rovnako smelé ambície má manažér infraštruktúry aj v novom programovom období.
Hlavná stanica v metropole Štajerska Grazi je považovaná za jeden z najdôležitejších dopravných uzlov v Rakúsku. Pohodlie cestujúcich patrí medzi najvyššie priority.
Od 7. marca je v predaji nové číslo časopisu Inžinierske stavby/Inženýrské stavby č. 1/2016. Jeho hlavnou témou je železničná doprava, v rámci ktorej hovoríme o stratégiách, plánoch či konkrétnych realizáciách a riešeniach na území Slovenskej republiky, veľký priestor pritom dostáva analýza a opis situácie v našich dvoch najväčších mestách – Bratislave a Košiciach.
