Letné olympijské hry v Londýne sa niesli v znamení ekologickej aj ekonomickej šetrnosti. Napriek tomu, že bol hlavný štadión rozoberateľný a strelnica dokonca len nafukovacia, Londýn ukázal, že vie aj pekne utrácať. Spoločne s leteckou spoločnosťou Emirates Airlines vybudoval a financoval novú lanovú dráhu cez rieku Temža vo východnej časti Londýna. Pôsobivý prvok londýnskej panorámy a predovšetkým veľká turistická atrakcia stála okolo 60 miliónov libier.
Saint-Nazaire je prístavné mesto v západnom Francúzsku, ktoré leží na rieke Loire. Mesto ťaží z dlhej tradície stavby lodí a rybolovu a stále sa rozrastá. Hlavným dopravným uzlom v meste je stanica Saint-Nazair a priľahlá stanica pre vysokofrekvenčné autobusové trasy. Nové spracovanie autobusovej stanice a nový most cez železničnú trať má na svedomí architektonické štúdio Tetrarc Architecture.
„S rozširovaním parkovacích miest budeme schopní zabezpečiť dostatok parkovacích miest pre všetkých návštevníkov, pacientov a našich zamestnancov,“ hovorí Dr. Dirk Tenzer, vedúci rozvoja podnikania na Univerzitnej klinike v Bonne. Nové parkovacie domy odbremenia tak obyvateľov, ako aj okolie Venusbergu a prispejú k zlepšeniu dopravnej situácie v areáli kliniky.
Výstavba Tianjin West Railway Station v Číne z dielne ateliéru Gerkan, Marg and Partners Architects (gmp) trvala dva a pol roka. Nový dopravný uzol, ktorý sa nachádza asi 130 km juhozápadne od Beijning slúži ako zastávka na rýchlostnej linke medzi Pekingom a Šanhajom. Zároveň spája rozličné regionálne trasy a privádza ich do podzemnej siete. Úlohou tejto železničnej dráhy je spojiť komerčnú zónu na severe so starým centrom mesta na juhu, premostiť cesty a rieky v tomto meste, kde žije 12 miliónov obyvateľov.
Rozšírenie letiska pri Montevideu, hlavnom meste Uruguaja, sa zrealizovalo už v roku 2009. Jeho elegantný tvar a celkové riešenie sú však dokonale nadčasové. Nedávno letiskovú halu od svetoznámeho uruguajského rodáka Rafaela Viñolyho, ktorá je neprehliadnuteľná vďaka svojej veľkolepej, a pritom krehko pôsobiacej streche s oceľovou konštrukciou, ocenili porotcovia prestížnej architektonickej súťaže Architizer A+ Awards cenou v kategórii Transport.
Tak trochu ako brány do iných vesmírnych dimenzií vyzerajú nové diaľničné odpočívadlá v Gruzínsku. Ich autorom je slávne berlínske architektonické štúdio J MAYER H. Architects, ktoré má vo svojom portfóliu napríklad aj obriu drevenú konštrukciu Metropol Parasol v Seville. Prvé dve masívne betónové odpočívadlá už stoja v blízkosti gruzínskych miest Gori a Lochini a ďalších osemnásť podobných stavieb ešte čaká na postavenie. Slúžiť budú cestujúcim na diaľnici medzi Azerbajdžanom a Tureckom.
Železničná trať Nové Mesto nad Váhom – Púchov je súčasťou V. európskeho koridoru. V novembri 2009 sa začala modernizovať časť na úseku Trenčianska Teplá – Ilava – Beluša. Hlavnou úlohou modernizácie trate na traťovú rýchlosť do 160 km/h je umožniť lepšiu prístupnosť k Transeurópskej dopravnej sieti a dopravnej sieti susediacich štátov. Stavba musí po realizácii spĺňať požiadavky na zaistenie interoperability európskeho železničného systému v zmysle zákona č. 164/1996 Z. z. o dráhach.
Trať v medzistaničnom úseku Devínska Nová Ves – Zohor je súčasťou IV. medzinárodného železničného koridoru Berlín – Praha – Kúty – Bratislava – Štúrovo – Budapešť – Konstanca – Istanbul. Cez územie Slovenska prechádza v dĺžke 210 km. V roku 2000 podpísali generálni riaditelia Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) a Českých dráh (ČD) Memorandum o modernizácii železničného spojenia Praha – Bratislava. Predstavitelia oboch železníc sa zaviazali zvýšiť traťovú rýchlosť pre osobnú dopravu na 160 km/h a pre nákladnú dopravu na 120 km/h. Memorandum bolo východiskom modernizácie koridoru č. IV na Slovensku.
V roku 2002 sa začala projektová príprava ďalšieho úseku železničného koridoru Bratislava – Žilina – Košice z Nového mesta nad Váhom do Púchova. Prvý stupeň projektu, dokumentácia na územné rozhodnutie (DUR), sa týkal ešte celku, teda celých 60 km. DUR mala vychádzať z pôvodnej technickej štúdie z roku 1995, ale hneď v úvode projektovania sa ukázalo, že napríklad trasa a lokalizácia cestných mimoúrovňových krížení sa nedajú dodržať. Navyše, nikto nezabezpečil, aby sa budúca modernizovaná trať preniesla do územných plánov miest a obcí.
Dopravná politika Európskej únie definuje železničnú dopravu ako takzvanú zelenú dopravu, teda najekologickejší spôsob prepravy. Tieto definície sú upravené napríklad v Bielej knihe z roku 2011, kde sú stanovené ambiciózne priority železničnej dopravy. Ich napĺňanie má nielen vytvoriť jednotný európsky dopravný priestor a efektívnu dopravnú sieť, ale aj nastaviť také podmienky, aby železničná doprava tvorila nosný systém pri zabezpečovaní dopravnej obslužnosti.
Mestské štruktúry výrazne ovplyvňuje rozvoj všetkých druhov dopravy. Ak sa zachová primeraná rovnováha medzi jednotlivými prvkami prepravy, pričom prioritu priradíme doprave osôb, organizmus miest vie v dostatočnej miere negatíva, sprevádzajúce jej rozvoj, vstrebať a zachovať si zodpovedajúcu kvalitu. Ak nedokážeme primeraným spôsobom reagovať, nastávajú disproporcie, ktoré sa len veľmi ťažko eliminujú.
Dňa 4. marca 2012 bola spustená plná prevádzka zriaďovacej stanice Žilina – Teplička. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby nešlo o stavbu, ktorá sa dočkala svojho plnohodnotného uvedenia do prevádzky po viac ako 50 rokoch predprojektovej a projektovej prípravy a po viac ako 35 rokoch od začatia stavebných prác.
V roku 1994 sa Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) pripojili k projektu transeurópskych multimodálnych koridorov. Cez územie Slovenskej republiky prechádzajú koridory č. IV, V a VI. História ich modernizácie sa začala písať v roku 2000, keď sa začalo aj s výstavbou trate na V. koridore v úseku Cífer – Trnava. Možno konštatovať, že táto stavba naštartovala proces modernizácie slovenských železničných koridorových tratí.
Železničný traťový úsek Žilina – Čadca je súčasťou európskej magistrály C-E 40 a na základe dohôd patrí medzi európske koridory úrovne VI. Z tohto začlenenia do medzinárodnej siete kombinovanej dopravy vyplynula potreba modernizácie nielen samotnej železničnej trate, ale celej dopravnej infraštruktúry tak, aby zodpovedala požiadavkám prijatým v rámci európskych dohôd AGC a AGTC.
Úsek železničnej trate Púchov – Považská Bystrica je súčasťou 1. etapy stavby modernizácie železničnej trate Púchov – Žilina, ktorá leží na koridore č. Va. Etapa č. 1 bola v stupni dokumentácie pre stavebné povolenie rozdelená na dve samostatné časti a traťový úsek Púchov (mimo železničnej stanice) – Považská Bystrica (mimo železničnej stanice) tvorí samostatnú stavbu.
