Industriรกl v Bratislave mizne ako obrazy starรฉho sveta
Pamiatky industriรกlnej architektรบry v Bratislave nรกm miznรบ pred oฤami a nenรกvratne sa strรกcajรบ do roviny spomienok podobne ako obrazy starรฉho sveta. Reลพisรฉr Duลกan Hanรกk tieto spomienky na niekdajลกรญch ฤพudรญ a spรดsob ich ลพivota aspoล zafixoval do filmu, o pamiatky industriรกlu nemรก takmer nik zรกujem. Preฤo?
โDostali sa do stretu zรกujmov,โ odpovedรก Ing. arch. Peter ลฝalman, ktorรฝ sa tejto problematike dlhoroฤne venuje. โBratislava, ลพiaฤพ, nemala pri vstupe do รฉry ลพivelnรฉho kapitalizmu po roku 1990 vรดbec zmapovanรฉ priemyselnรฉ areรกly. Tak sa stalo, ลพe 90 % areรกlov, ktorรฉ sa dostali temer do centra mesta a zรกujmu developerov, bolo zrovnanรฝch so zemou.โ Bratislava mala do roku 1995 veฤพa priemyselnรฝch areรกlov a budov, ktorรฉ sรญce postupne stratili nรกplล a boli aj stavebne zanedbanรฉ, ale mali svoju hodnotu, vรฝraz, osobitรฝ โspiritโ. Boli stopou minulosti, ktorรก sa zrazu stala prekรกลพkou v novovytvorenom modeli rozvoja mesta. Mesto ani novรญ vlastnรญci nemali zรกujem postupne, trpezlivo pretvรกraลฅ priemyselnรฉ areรกly a budovy. Jedinรฝm kritรฉriom pri ich โobnove sa stal zisk, a tak boli postupne celoploลกne asanovanรฉ prakticky vลกetky takรฉto areรกly v centre mesta a jeho okolรญ. Dnes sa zachovali len niektorรฉ budovy a ich torzรก. โJe to stratenรก ลกanca a odzrkadฤพuje zรกroveล vzลฅah Slovรกkov k industriรกlu,โ dodรกva architekt Peter ลฝalman. โSchรกtranรก fabrika predsa nie je barokovรฝ zรกmok ฤi honosnรก vila, v ich oฤiach to nie je nieฤo vzรกcne, naฤo to teda chrรกniลฅ.โ
A pritom staฤรญ รญsลฅ neฤaleko, konkrรฉtne do susednej Viedne, a spomenรบลฅ aspoล aktuรกlny projekt Loft City, ktorรฉho proces konverzie by sa mal ukonฤiลฅ budรบci rok. Zo starej pekรกrne Ankerbrot z ฤias Rakรบsko-Uhorska vznikรก novรก kultรบra. Starรก priemyselnรก fabrika sa premieลa na kultรบrne centrum, prรญpadne byty. Pred zbรบranรญm ju zachrรกnili silnรญ investori a zรกroveล nadลกenci starej architektรบry. V bezprostrednej blรญzkosti vรฝrobnรฝch priestorov pekรกrenskej firmy Ankerbrot AG na ploche asi 17 000 m2 z celkovej rozlohy 68 000 m2, ktorรก patrรญ tovรกrni Ankerbot, vznikajรบ v 12 objektoch vฤaka novej infraลกtruktรบre (vรฝลฅahy, schodiskรก a garรกลพe) multifunkฤnรฉ haly, umeleckรฉ ateliรฉry, showroomy, kancelรกrie, lofty a gastronomickรฉ prevรกdzky. รno, aj na Slovensku sa tento rok objavili dve inลกpiratรญvne konverzie โ Kulturpark v Koลกiciach a Elektrรกrลa v Pieลกลฅanoch (je to nรกhoda, ลพe sรบ obidve mimo hlavnรฉho mesta?) โ ale sรบ to len lastoviฤky, ktorรฉ prรญchod osvietenej jari do komplexnejลกej zรกchrany pamiatok minulosti eลกte neprinesรบ.
Zรกchrana so zmyslom
Ako zachraลujรบ priemyselnรบ architektรบru pamiatkari? Podฤพa kompetentnรฝch je to ลกpecifickรก otรกzka, pretoลพe ide o druh pamiatkovรฉho fondu (ak sa nรญm industriรกlna architektรบra vรดbec stane), ktorรฝ mรก svoj vรฝvoj a ฤasto dospeje do stavu, ลพe odrazu doslova zmizne pred oฤami. โDomnievam sa, ลพe tรกto oblasลฅ si vyลพaduje celospoloฤenskรฝ zรกujem, nie aby to zostalo len na pamiatkaroch,โ hovorรญ PhDr. Peter Jurkoviฤ, riaditeฤพ Krajskรฉho pamiatkovรฉho รบradu v Bratislave.
โIndustriรกlna architektรบra sa zaฤรญna zachraลovaลฅ aลพ vtedy, keฤ uลพ nemรก svoju pรดvodnรบ funkciu, a to je zle. Vลกetky zainteresovanรฉ strany vrรกtane obฤianskych iniciatรญv a orgรกnov samosprรกvy by sa tรฝm mali zaoberaลฅ v momente, keฤ zanikรก jej pรดvodnรก funkcia. Pamiatkari sa ฤasto volajรบ aลพ vtedy, keฤ treba zachrรกniลฅ holรบ stavbu bez jej funkฤnej podstaty, ale to je uลพ neskoro.โ Peter Jurkoviฤ teda zdรดrazลuje aj spoloฤenskรบ zodpovednosลฅ, ale zรกroveล upozorลuje na mnoลพstvo sรบvisiacich otรกzok, medzi ktorรฝmi vynikajรบ: ako sa danรฝ objekt bude chrรกniลฅ a akรฝ zmysel bude maลฅ jeho ochrana. Industriรกl mรก totiลพ svoj zmysel prรกve vtedy, keฤ sa do danรฉho objektu dostanรบ funkcie, ktorรฉ budรบ pripomรญnaลฅ jeho histรณriu a budรบ s nรญm konvenovaลฅ. Operatรญvnosลฅ pamiatkovรฉho รบradu brzdรญ aj ฤastรก premena vlastnรญckych vzลฅahov k danรฉmu objektu, zohฤพadลovanie nadradenรฝch zรกkonov (รstava SR) ฤi obmedzenosลฅ odbornรฝch kapacรญt a zdฤบhavosลฅ rokovanรญ. Vyลพaduje si to dlhลกie obdobie, poฤas ktorรฉho mรดลพu prechodnรญ majitelia ฤalej devastovaลฅ danรบ architektรบru.
Prรญpad Stein
Ako prรญklad totรกlneho vyrabovania uvรกdza Peter Jurkoviฤ bรฝvalรฝ bratislavskรฝ pivovar Stein, ktorรฝ mรก takmer 140-roฤnรบ tradรญciu a svojho ฤasu bol najvรคฤลกรญm pivovarom na Slovensku. Bรฝvalรฝ vlastnรญk dokonca dopustil rabovaฤku do takej miery, ลพe zlodeji zaฤali rozoberaลฅ medenรบ strechu spilky (kvasiarne). โChodili sme tam minimรกlne pรคลฅ rokov a viedli rokovania aj s bankou, ktorรก bola veriteฤพom predchรกdzajรบceho vlastnรญka, ako a ฤo zo Steinu zachrรกniลฅ a vyhlรกsiลฅ za nรกrodnรบ kultรบrnu pamiatku, aby to malo nejakรฝ zmysel,โ hovorรญ Peter Jurkoviฤ. โNakoniec bola vyhlรกsenรก za pamiatku spilka s charakteristickou kupolou z roku 1944, hoci sme sa usilovali aj o vรกrลu so silom (vznik v roku 1943), vodnรบ veลพu so strojovลou (1929) a leลพiacke pivnice pod strojovลou (1896). Areรกl pivovaru je vลกak na รบzemรญ pamiatkovej zรณny, ฤo nรกm dรกva moลพnosti pri stanovenรญ podmienok novej zรกstavby. Od sรบฤasnรฉho vlastnรญka sme chceli, aby nรกm zameral hodnotnรฉ objekty pre budรบcnosลฅ a aby urbanistickรฉ rieลกenie zostalo zachovanรฉ. Investor mรก stavebnรฉ povolenie v rukรกch a od nรกs mรก zรกvรคznรฉ stanovisko k รบzemnรฉmu konaniu. Je vydanรฉ aj rozhodnutie na obnovu samotnej spilky, ktorรก by mala ฤiastoฤne spฤบลaลฅ aj muzeรกlnu a reprezentatรญvnu funkciu, dokladaลฅ existenciu pivovaru.โ V areรกli v sรบฤasnosti prebiehajรบ bรบracie prรกce v sรบlade s prรกvoplatnรฝm bรบracรญm povolenรญm, ktorรฉ mรก novรฝ vlastnรญk โ spoloฤnosลฅ YIT Reding. Generรกlny riaditeฤพ tejto spoloฤnosti Milan Murcko pre ASB povedal: โProjekt revitalizรกcie areรกlu bรฝvalรฉho pivovaru Stein je v ลกtรกdiu zรญskavania potrebnรฝch povolenรญ. Po zapracovanรญ pripomienok ลกirokej verejnosti sme poลพiadali o vydanie รบzemnรฉho rozhodnutia a postupujeme presne v sรบlade so zรกkonnรฝmi poลพiadavkami tohto procesuโ.
Developer verzus pamiatkar
Podฤพa hlavnej architektky Bratislavy Ingrid Konrad priลกlo v prรญpade pivovaru Stein z hฤพadiska ochrany k akceptovateฤพnรฉmu konsenzu (pรดvodnรฉ schodisko, pรดvodnรฝ rรกz kompaktnej zรกstavby atฤ.). Akรฝ je prรญstup developera v komunikรกcii so zainteresovanรฝmi stranami pri tejto technickej pamiatke? โSme developer s viac neลพ 100-roฤnou praxou a tradรญciou materskej firmy z Fรญnska a otvorenรก komunikรกcia s verejnosลฅou aj samosprรกvou je pre nรกs prirodzenรก a logickรก,โ odpovedรก Milan Murcko. โPri budovanรญ novรฉho projektu sa vลพdy snaลพรญme vychรกdzaลฅ a korektne komunikovaลฅ nielen so samosprรกvou, ale aj so susedmi. Skutoฤnosลฅ, ลพe Stein je v zabรฝvanej zรณne, znamenรก, ลพe potreba otvorenej komunikรกcie je o to vรคฤลกia.โ Zรกstupca developera tvrdรญ, ลพe uลพ v ranom ลกtรกdiu prรญpravy projektu zaฤal s intenzรญvnou komunikรกciou nielen so samosprรกvou, ale aj s lokรกlnymi obฤianskymi zdruลพeniami, obyvateฤพmi v susedstve a zรกstupcami cirkvi z neฤalekรฉho kostola. Zorganizoval deล otvorenรฝch dverรญ a umoลพnil ลกirokej verejnosti vstup do areรกlu. โZ tรฝchto dvoch aktivรญt a aj nรกsledne v dialรณgu s rรดznymi dotknutรฝmi skupinami vziลกli pripomienky, ktorรฉ nรกm, verรญm, pomรดลพu zrealizovaลฅ eลกte kvalitnejลกรญ projekt, ako bol nรกลก pรดvodnรฝ nรกvrh,โ dodรกva Milan Murcko. Zdalo by sa, ลพe tento postup patrรญ k pozitรญvnejลกรญm prรญkladom developerskรฉho prรญstupu ku konverzii industriรกlnej pamiatky, no mรก aj svoje slabiny. Na niektorรฉ poukazuje aj architekt Vladimรญr Husรกk vo svojom prรญspevku Z pamiatkovej zรณny CMO v Bratislave na nebesรก (Projekt 2/2014). Okrem inรฉho uvรกdza, ลพe โโฆ pamiatkarom doฤasnรก legislativa brรกni v napฤบลanรญ svojho poslania, pretoลพe uprednostลuje sรบkromnรฝ zรกujem pred verejnรฝmโฆโ Ako tento stav vnรญma pamiatkar? โPamiatkari musia jasne definovaลฅ, ฤo je predmetom pamiatkovej ochrany a zรกroveล to aj racionรกlne odรดvodniลฅ,โ reaguje Peter Jurkoviฤ. โPamiatkar vลกak musรญ pochopiลฅ, ลพe tam, kde nie sรบ pamiatkovรฉ hodnoty natoฤพko vรฝznamnรฉ pre zachovanie charakteru objektu, treba daลฅ priestor aj na uplatnenie predstรกv vlastnรญka. Vyplรฝva to aj z poznania a skรบsenostรญ pamiatkovรฉho orgรกnu, ktorรฝ o danej veci rozhoduje. Keฤ sa tieto dve veci stretnรบ a aj vlastnรญk pochopรญ, ลพe mรก hodnotu vo svojom vlastnรญctve, nastane ideรกlna situรกcia. Potom sรบ vรฝsledkom kultรบrne pamiatky, na ktorรฉ sa nielen dobre pozerรก, ale ktorรฉ aj odrรกลพajรบ prรญbeh spoluprรกce a reprezentujรบ vzลฅah vlastnรญka k nim. Nechceme byลฅ pre developerov len straลกiaci, ale ich aj presvedฤiลฅ, ลพe mรก zmysel zachraลovaลฅ kultรบrne dediฤstvo tak, aby vyuลพitie a obnova pamiatky bola trvale udrลพateฤพnรฝm stavom s perspektรญvou jej preลพitia aj v budรบcnosti.โ
Prรญklady industriรกlnych pamiatok v Bratislave
Fotograf Anton Slรกdek v sรบฤasnosti spracovรกva publikรกciu Medziฤas, v ktorej bude prostrednรญctvom umeleckej fotografie dokumentovanรฝ stav spred niekoฤพkรฝch rokov niekoฤพkรฝch โodรญdenรฝchโ priemyselnรฝch areรกlov a budov. Fotograf poลพiadal architekta Petra ลฝalmana, aby k nej napรญsal texty. Prinรกลกame niekoฤพko prรญkladov โodรญdenรฝchโ.
Tunel
Idea priblรญลพiลฅ mesto s nรกbreลพรญm popod Hrad ลพila uลพ dรกvno. Poฤas vojny (1943) sa zaฤali prรกce a ฤพudia, autรก a autobusy preลกli tunelom po ลกiestich rokoch (1949). Vetranie nestaฤilo narastajรบcej doprave a autรก vymenili elektriฤky (1983). Tunel bol aj zavretรฝ, ale po rekonลกtrukcii opรคลฅ oลพil (2006) a ฤalej slรบลพi mestu. Peลกi od starรฉho rozhlasu k PKO pri Dunaji sa uลพ cez tunel nedรก prejsลฅ, osud PKO je tieลพ asi naplnenรฝ.
Filiรกlka
ลฝelezniฤnรก stanica zaลพila peknรฉ ฤasy na prelome minulรฝch storoฤรญ, zaloลพenรก bola na trase Prvej konskej ลพeleznice do Trnavy, oลพila s prรญchodom parnรฝch ruลกลov (1973). Koฤพaje pretรญnali mesto vลกetkรฝmi smermi a tu bolo (a je) aj veฤพkรฉ kolajisko, ktorรฉ zaฤalo koncom minulรฉho storoฤia prekรกลพaลฅ. Tovaru bolo ฤoraz menej, preprava ฤพudรญ na Nivy prestala, stanica zaฤala upadaลฅ (od roku 1980). Dnes oลพรญva idea novรฉho vyuลพitia koฤพajiska. A ฤo bude so stanicou?
Mlyn
Bola tu najvรคฤลกia pekรกreล na Slovensku pred druhou svetovou vojnou. Malรฝ betรณnovรฝ domฤek โ vodรกreล sa uลพ nepozerรก z betรณnovej veลพe, sila pri kolaji na obchodnรฝ dom Slimรกk (aj ten je uลพ inรฝ). Mlyn podobne ako sused Danubius odiลกiel, bol zbรบranรฝ v roku 2007, po siedmich poลพiaroch…
Kablovka, Tovรกrenskรก ul.
Podnikateฤพ Bondy postavil prvรฉ budovy novej tovรกrne popri Tovรกrenskej v roku 1895. Zavรกdzanie elektriny vo veฤพkom si vyลพadovalo veฤพa kรกblov, rozลกirovanie zรกvodu, vรฝroby. Program vรฝroby sa menil, eลกte v roku 1976 sa tu vyrรกbali pรกskovรฉ kรกble do poฤรญtaฤov. Buldozรฉr peลazรญ, zisku z novorealizovanรฝch budov vyฤistil aj tรบto plochu. Kompletne. Od roku 2008 aลพ donedรกvna tu bolo prรกzdno.
Gumon
Novรก tovรกreล bola postavenรก oproti Kablovke v rokoch 1910 โ1912. Najstarลกie ฤasti Nรกstrojรกreล a Lisovลa boli na juhu pri ulici Prรญstavnรก a Koลกickรก. Vรฝrobky โ gumรณn, tvrdenรฝ papier a obaly nadvรคzovali na suseda. Aj osud mala tรกto tovรกreล podobnรฝ โ rozลกรญrenie vรฝroby po roku1950, รบtlm po roku 1990 a kompletnรก bezohฤพadnรก asanรกcia v roku 2008.
Starรฝ most
Rozvoj mesta si vyลพiadal novรฝ modernรฝ most cez Dunaj โ pรญsal sa rok 1891. Petrลพalka sa priblรญลพila k centru mesta, na most pribudli koฤพaje (1895). Neskรดr tadiaฤพto viedla trasa elektriฤky do Viedne (1913 โ 1939). Jedni vojaci most takmer zniฤili, druhรญ ho opravili a slรบลพil aลพ do sรบฤasnosti. Dnes sa tu stavia most novรฝ, tieลพ oceฤพovรฝ a vyลกลกรญ, aby vyhovel lodnej doprave. Poฤรญta sa aj s elektriฤkou do Petrลพalky. Moลพno zase pรดjdu koฤพaje a osobnรฉ vozne cez Hainburg aลพ do Viedne…
Projekt Cvernovka
V sรบฤasnosti spracovรกva Ing. arch. Peter ลฝalman vo svojom ateliรฉri รzemnรฝ plรกn zรณny Cvernovka, a to dva roky po asanรกcii pรดvodnรฝch vรฝrobnรฝch objektov (august 2012). Ostal len zdevastovanรฝ vnรบtroblok. รzemnรฝ plรกn Bratislavy tu umoลพลuje novรบ zรกstavbu. Uลพ v roku 2007 tu bola navrhnutรก zmena funkcie โ namiesto priemyslu bรฝvanie, vybavenosลฅ s prรญsluลกnรฝmi regulatรญvami. Cvernovka je typickรฝm prรญkladom urbanizmu z konca 19. storoฤia. Tovรกreล vznikla mimo intravilรกnu sรญdla, priฤom dochรกdzalo k postupnรฉmu dopฤบลaniu budov s rรดznymi funkciami. Tovรกreล sa formovala popri procese veฤพkovรฝroby โ v prรญpade Cvernovky textilnej โ na prevรกdzkovo a funkฤne integrovanรฝ sรบbor budov, priemyselnรฝ areรกl. Cvernovka bola postupne dobudovanรก v obdobรญ rokov 1900 โ 1950 ako mesto v meste. Vytvรกral sa zloลพitรฝ areรกl s mnohรฝmi funkciami, a to nielen vรฝrobnรฝmi. Boli tu aj plochy na ลกport, bรฝvanie pre zamestnancov. โAreรกl Cvernovky dnes vykazuje z hฤพadiska urbanizmu znaky torzรกlneho sรบboru s rรดznorodou kvalitou i hodnotou jednotlivรฝch budov,โ hovorรญ architekt P. ลฝalman. โDodnes u nรกs prevlรกda nรกzor, ลพe industriรกlna architektรบra je tvorenรก zvรคฤลกa budovami strohรฉho utilitรกrneho vzhฤพadu s minimรกlnou historicko-umeleckou hodnotou. Cvernovka ako areรกl, sรบbor rรดznorodรฝch budov vลกak mรก vรฝznamnรบ hodnotu znakovรบ. Je dรดleลพitรก pre pochopenie identity miesta aj celรฉho mesta. Veฤ do roku 2003 tu prebiehala textilnรก vรฝroba v pรดvodnรฝch objektoch.โ
Podobne ako ostatnรฉ textilky v Eurรณpe, aj Cvernovka obsahuje vzรกcne budovy so ลพelezobetรณnovรฝm skeletom. Ide o variabilnรฉ objekty, ktorรฉ sรบ aj v sรบฤasnosti vhodnรฉ na premenu. Popri Svรคtoplukovej ulici ostali dve: 1. vรฝrobnรก budova (NKP) a 2. etรกลพovรก budova โ jej klon pochรกdza z roku 1963 (mรก vydanรฉ povolenie na asanรกciu). Pouลพiteฤพnรฉ na ฤalลกรญ ลพivot sรบ aj administratรญvne budovy na Pรกriฤkovej a na Koลกickej ulici, priฤom po rekonลกtrukcii bude budova ลกkoly na Svรคtoplukovej ulici. โPlรกn zรณny Cvernovka bude rieลกenรฝ v dvoch variantoch,โ pribliลพuje Peter ลฝalman.
โMinimom, ktorรฉ by bolo vhodnรฉ pri prestavbe tohto รบzemia dosiahnuลฅ, je zachovanie kontinuity. Vrรกtiลฅ sa k princรญpu budovania mesta v meste, dodrลพaลฅ mierku ponechanรฝch budov. Vedฤพa, za Svรคtoplukovou ulicou, sa rodรญ novรก megastavba s รบplne inรฝmi proporciami โ bude ลou novรก Autobusovรก stanica. รzemia vo vnรบtornom meste s kontaktom s pรดvodnou ลกtruktรบrou sa menia na polia veฤพkรฝch sklenenรฝch budov, bez duลกe, kontextu a bez reลกpektovania okolia. Vลกetko sa menรญ na totรกlne nehumรกnne prostredie. Nezachrรกni to ani nรกlepka svetovรฝch architektov alebo peknรฉ pozadie.โRieลกenรฉ รบzemie by malo nadviazaลฅ na existujรบcu zรกstavbu: severne je sรญdlisko 500 bytov a vรฝchodne zรณna Nivy po Miletiฤovu ulicu. Cieฤพom je vytvoriลฅ novรฝ polyfunkฤnรฝ sรบbor uลพ bez vรฝroby, ale s mnoลพstvom novรฝch funkciรญ a budov, ktorรฝch ฤasลฅ je zrekonลกtruovanรก.
(Pozn. aut.: Uvรกdzanรฉ industriรกlne areรกly sรบ mimo pamiatkovรฝch รบzemรญ, len Cvernovka (bez areรกlu) a Starรฝ most (ten bol vyhlรกsenรฝ za pamiatku aลพ v roku 2008) sรบ ako objekty kultรบrnymi pamiatkami.)
TEXT: ฤฝudovรญt Petrรกnsky
FOTO: Anton Slรกdek
DOKUMENTรCIA: Ing. arch. Peter ลฝalman