Ivan Jarina: Fascinujú ma individuálne príbehy

Architekt Ivan Jarina začal navrhovať prvé drevostavby v roku 1998. Postupne, ako získaval skúsenosti z rôznych typov drevostavieb v mestskej zástavbe a na vidieku, porozumel ich jedinečnosti, šetrnosti k prostrediu a k pôvodnej zástavbe.

Čo môžu drevostavby priniesť súčasnej architektúre?

Drevo sa ako stavebný materiál dá najlepšie uplatniť pri tvorbe trvalo udržateľnej architektúry, ktorú sa v ateliéri snažíme už dlhé roky posunúť z pozície alternatívy do mainstreamu. Drevo je dostupné na Slovensku, ľahko technologicky spracovateľné, obnoviteľné, nezaťažuje životné prostredie, a pritom je voňavé a krásne. Pri našich stavbách dbáme aj na to, aby sme v rámci samotnej realizácie zamestnali miestne firmy a domácich odborníkov.

Aké výhody ponúkajú drevostavby súčasným užívateľom oproti tradičným – murovaným – stavbám?

Pri súčasnom rýchlom životnom štýle a technologickom vývoji potrebujeme ľahký, rýchlo adaptovateľný dom. Stavba rodinného domu má nezávisle od konštrukcie životnosť približne 50 rokov. Potom sa stáva „morálne zastaranou“ z technologického, dispozičného a občas aj estetického hľadiska.

V akom energetickom štandarde sa stavajú?

Keď myslíme na budúcich užívateľov, chceme použiť obnoviteľné prírodné materiály, a zároveň nechceme zakonzervovať investície, výsledkom sú moderné drevostavby s efektívnou konštrukciou realizované v nízkoenergetickom alebo pasívnom štandarde.

Aká je životnosť drevostavby?

Keď používame skeletovú konštrukciu s nezávislými obvodovými stenami životnosť drevostavby je porovnateľná s tradičnou tehlovou stavbou. Už pred 15 rokmi sme navrhovali drevené montované stavby a doteraz sú funkčné a bezúdržbové.

Od čoho závisí voľba konštrukcie?

Typ zvolenej konštrukcie závisí od hlavných užívateľských požiadaviek. V zásade býva konštrukcia navrhnutá tak, aby mohla zostať viditeľná a tvorila základ stavebného dizajnu. Individuálnosť architektúry môžeme dosiahnuť kombináciou rôznych konštrukcií moderných drevostavieb s murovanými a kovovými konštrukciami. Napríklad „minimal“ dizajn so vstavaným nábytkom v stenách vytvárame celoplošnými CLT panelmi. V prípade najčastejšie realizovanej otvorenej zasklenej dispozície používame skeletovú konštrukciu a pri požiadavke nízkonákladovej stavby zase ľahkú rámovú difúzne otvorenú stenu.

K dôležitým prvkom patrí vykurovanie a chladenie. Od akých faktorov závisia a ako ich riešite pri svojich stavbách?

Technológ je súčasťou architektonického tímu. Najvhodnejšie energetické riešenie, zabezpečenie pasívnych ziskov, tienenie terás, zelené strechy, sálavé vykurovanie, minimalizovanie nákladov, prirodzená infiltrácia, toto všetko sa rieši už v architektonickom návrhu. Vo svojich návrhoch sa snažíme o čo najväčší kontakt stavby a jej užívateľov s okolitou prírodou a dodržiavanie princípov zdravého bývania podľa profesora stavebnej biológie Antona Schneidera z IBN v nemeckom meste Neubeuern.

Ste zástancom tzv. slow architecture. O čo konkrétne ide vo vzťahu k tvorbe a investorovi?

Vyhľadávajú nás väčšinou klienti, ktorí v spolupráci s architektom hľadajú priestor na svoju tvorivosť a pocit slobody. Nestačí im len dosiahnutý profesionálny a finančný úspech, chcú objavovať nové oblasti, kde by sa mohli vnútorne realizovať a prežívať radosť z tvorby. Snažíme sa im dopriať čas na priblíženie sa k architektúre ako takej. Spoločne selektujeme ich naozajstné potreby od predstáv, s ktorými k nám prišli. Hľadáme hodnoty, ktoré by chceli premietnuť do stavby. Často ide z ich strany najmä o zážitok spoločného vytvárania absolútne jedinečného priestoru na mieru, nie o samotnú stavbu, ktorej realizáciu niektorí odložia na neskôr. Príbehy, ktoré sú v pozadí nárokov plných individuality, ale aj pokory, ma vždy fascinujú a obohacujú.

Čo si myslíte o stavbe drevostavby svojpomocne?

Do určitej miery je to vítané a obohacujúce, ale uvidíme, či budú vznikať domy, ktoré si vie neodborník zložiť sám – á la IKEA.

Realizácie ateliéru VAN JARINA
1998 – 2000 – Kostol (spolupráca L. Mirt a M. Kohan) a športový areál, Radôstka
2003 – Drevené vily pri Prahe, ČR
2004 – Dom pod jabloňou, Marianka
2005 – 2012 – Oddychové mestské areály: Železná studienka, Kačín, Krasňany, Záhrada Vodárenského múzea, Bratislava
2011 – Dom medzi stromami, Harmónia
2011 – Areál agroturistiky a rodinný dom, Štenkov, ČR
2012 – Dom LEAF,  Dubnica nad Váhom
2013 – Dom pri Malom Dunaji, Zálesie
2013 – Materská škôlka,  Hradec Králové, ČR
2014 – Dom so zelenou strechou, Rusovce

Ľudovít Petránsky

Foto: Soňa Sadloňová, Moan Jarina, Dano Veselský, Ján Nosálek, Magda Ciszewska-Rząsa