Súčasná architektúra s výtvarným dielom veľmi nepočíta

Výtvarné dielo by malo byť najmä pre ľudí, malo by ich potešiť a svojím tvarom i pôsobením zaujať. To je krédo výtvarných umelcov – manželov Bohuša a Moniky Kubinských, ktorí realizujú svoje objekty v architektúre a vo verejnom priestore.

V minulom článku sme písali o neexistencii podpory umenia na Slovensku, dnes chceme priblížiť tvorbu dvoch popredných výtvarných umelcov, ktorí svoje diela umiestňujú do architektúry a verejného prostredia. Objekty Bohuša a Moniky Kubinských patria v súčasnosti medzi najvýraznejšie príklady symbiózy prostredia a výtvarného umenia na Slovensku. Tvorbu projektu do priestoru považujú za prejav osobnej psychohygieny, ktorá je zrkadlom ich ambícií. Proces by nemal byť stresujúci a vyvolávať negatívne emócie, pretože sa to môže odzrkadliť na výsledku.

Každý svoj projekt dlhodobo pripravujú, možno aj preto ich nemajú príliš veľa. Nechcú nič uponáhľať, lebo dôležitá je výsledná emócia a tá sa dosiahne len prostredníctvom realizácie dotiahnutej do posledného detailu. Pri tvare je dôležitý materiál, ktorý je nositeľom výtvarných hodnôt. Často využívajú farebnosť, ale aj sprievodné akustické prvky umocňujúce vnímanie diela. Nejde im však o lacnú exhibíciu tvarmi, zdôrazňujú aj ekonomickú úspornosť projektu. Umiestnenie výtvarného diela do súčasnej architektúry však nie je jednoduché. „Je často chladná a akoby tam niektorí architekti ani nepočítali s výtvarným dielom,“ hovorí Bohuš Kubinský, ktorý pedagogicky pôsobí na Fakulte architektúry STU v Bratislave v kabinete výtvarnej tvorby. „V mnohých prípadoch navrhujeme projekty už do hotovej stavby, čo sa nám nezdá celkom optimálne. Celkovo mi na Slovensku pri tvorbe diela chýba spolupráca od začiatku architektonického projektu. Samozrejme, česť výnimkám, niektorí už dopredu vedia, kde umiestnia dielo umelca. Máme šťastie, že spolupracujeme práve s takými autormi.“

Sky

Projekt Sky v átriu ústredia Slovenskej sporiteľne v Bratislave je ich najčerstvejšou realizáciou (slávnostné otvorenie bolo 23. 11. 2013), v ktorej sa snažili zhmotniť všetky svoje idey. Aj pri ňom sa nechali inšpirovať prvým dojmom z priestoru – teda pocitom, ktorý ich doteraz nesklamal. Rozvinuli ho do podoby objektu Sky (Nebo), čo má svoj predobraz v Kubinského soche z kararského mramoru s názvom Flowers (Kvety). Sky sa vznáša vo výške 15 metrov a pripomína vážku nad vodnou hladinou. Oblé tvary sa snažia kontrastovať s okolitým administratívnym prostredím, ale zároveň rozmermi 10 × 10 × 7 metrov aj harmonicky komunikovať s prostredím. „Nešlo len o vstup s dielom do prostredia, museli sme zohľadňovať prevádzku v sporiteľni i priehľady z kancelárií,“ hovorí Bohuš Kubinský. „Samozrejme, nechýbali pravidelné konzultácie s vedením inštitúcie aj počas realizácie a montáže, ale dá sa povedať, že v konečnej podobe sa výsledný tvar takmer neodlišuje od modelu, ktorý vyhral vo verejnej súťaži.“ Svetlo vyžarujúce z tohto diela je založené na princípe gotických vitráží, čo svojou farebnosťou dokážu pozitívne vplývať na prítomných ľudí. Tu je veľký vklad Moniky Kubinskej, ktorá sa venuje aj tvorbe vitráží v sakrálnych priestoroch. „Sklenené plochy átria odrážajú, a zároveň prepúšťajú svetlo a farbu do interiéru,“ hovorí spoluautorka diela. „Prvé tri mesiace pôsobenia objektu v priestore potvrdzujú náš zámer – naše dielo sa stalo pulzujúcim srdcom tohto energiou nabitého priestoru.

Elesko

Elesko – v preklade ostrý kameň – patrí v súčasnosti k najmedializovanejším sochárskym objektom na Slovensku. Zaslúžil sa o to pôvodný televízny seriál, ale svoju povesť si monumentálny objekt v karpatských viniciach neďaleko Modry budoval už od svojho dokončenia v roku 2009. Travertín pochádza zo Spiša, odkiaľ bol v roku 2006 prevezený do vinohradov neďaleko Modry. Bohušovi Kubinskému trvala práca tri roky a spočiatku ju robil s asistentom Viliamom Gažíkom, ten však ešte počas prác vážne ochorel. „Bol to skúsený kamenár, ktorý má mnohému naučil,“ hovorí Bohuš Kubinský. „Nakoniec som to dokončil sám, lebo s nikým som sa už nedokázal naladiť na takú frekvenciu ako práve s Viliamom.“ Autor sa nikde neponáhľal, a hoci mal termín odovzdania, svoj objekt odkrýval postupne a cieľavedome. Z pôvodného 200-tonového masívu zostalo asi 150 ton. „Malo by to byť symbolické oko strážcu týchto vinohradov,“ dodáva Kubinský. „Keď som sa totiž pozrel na ortogonálne mapy, zbadal som, že územie vytvára ľudskú tvár. No a ja som svoj objekt zasadil do miesta oka.“ Autor by si prial, aby jeho objekt s pozitívnou energiou postupne splynul s okolitou prírodou. Akoby tam bolo oko strážcu odjakživa… Manželia Bohuš a Monika Kubinskí pripravujú v súčasnosti výstavu s témou 100 rokov od začiatku I. svetovej vojny v prestížnom Centre súčasného umenia Dox v Prahe, ktorá bude šitá na mieru tomuto priestoru. 

TEXT: ĽUDOVÍT PETRÁNSKY

Článok bol zverejnený v časopise ASB.

V minulom čísle sme písali o neexistencii podpory umenia na Slovensku, dnes chceme priblížiť tvorbu dvoch popredných výtvarných umelcov, ktorí svoje diela umiestňujú do architektúry a verejného prostredia. Objekty Bohuša a Moniky Kubinských patria v súčasnosti medzi najvýraznejšie príklady symbiózy prostredia a výtvarného umenia na Slovensku. Tvorbu projektu do priestoru považujú za prejav osobnej psychohygieny, ktorá je zrkadlom ich ambícií. Proces by nemal byť stresujúci a vyvolávať negatívne emócie, pretože sa to môže odzrkadliť na výsledku. Každý svoj projekt dlhodobo pripravujú, možno aj preto ich nemajú príliš veľa. Nechcú nič uponáhľať, lebo dôležitá je výsledná emócia a tá sa dosiahne len prostredníctvom realizácie dotiahnutej do posledného detailu. Pri tvare je dôležitý materiál, ktorý je nositeľom výtvarných hodnôt. Často využívajú farebnosť, ale aj sprievodné akustické prvky umocňujúce vnímanie diela. Nejde im však o lacnú exhibíciu tvarmi, zdôrazňujú aj ekonomickú úspornosť projektu. Umiestnenie výtvarného diela do súčasnej architektúry však nie je jednoduché. „Je často chladná a akoby tam niektorí architekti ani nepočítali s výtvarným dielom,“ hovorí Bohuš Kubinský, ktorý pedagogicky pôsobí na Fakulte architektúry STU v Bratislave v kabinete výtvarnej tvorby. „V mnohých prípadoch navrhujeme projekty už do hotovej stavby, čo sa nám nezdá celkom optimálne. Celkovo mi na Slovensku pri tvorbe diela chýba spolupráca od začiatku architektonického projektu. Samozrejme, česť výnimkám, niektorí už dopredu vedia, kde umiestnia dielo umelca. Máme šťastie, že spolupracujeme práve s takými autormi.“

Sky

Projekt Sky v átriu ústredia Slovenskej sporiteľne v Bratislave je ich najčerstvejšou realizáciou (slávnostné otvorenie bolo 23. 11. 2013), v ktorej sa snažili zhmotniť všetky svoje idey. Aj pri ňom sa nechali inšpirovať prvým dojmom z priestoru – teda pocitom, ktorý ich doteraz nesklamal. Rozvinuli ho do podoby objektu Sky (Nebo), čo má svoj predobraz v Kubinského soche z kararského mramoru s názvom Flowers (Kvety). Sky sa vznáša vo výške 15 metrov a pripomína vážku nad vodnou hladinou. Oblé tvary sa snažia kontrastovať s okolitým administratívnym prostredím, ale zároveň rozmermi 10 × 10 × 7 metrov aj harmonicky komunikovať s prostredím. „Nešlo len o vstup s dielom do prostredia, museli sme zohľadňovať prevádzku v sporiteľni i priehľady z kancelárií,“ hovorí Bohuš Kubinský. „Samozrejme, nechýbali pravidelné konzultácie s vedením inštitúcie aj počas realizácie a montáže, ale dá sa povedať, že v konečnej podobe sa výsledný tvar takmer neodlišuje od modelu, ktorý vyhral vo verejnej súťaži.“ Svetlo vyžarujúce z tohto diela je založené na princípe gotických vitráží, čo svojou farebnosťou dokážu pozitívne vplývať na prítomných ľudí. Tu je veľký vklad Moniky Kubinskej, ktorá sa venuje aj tvorbe vitráží v sakrálnych priestoroch. „Sklenené plochy átria odrážajú, a zároveň prepúšťajú svetlo a farbu do interiéru,“ hovorí spoluautorka diela. „Prvé tri mesiace pôsobenia objektu v priestore potvrdzujú náš zámer – naše dielo sa stalo pulzujúcim srdcom tohto energiou nabitého priestoru.

Elesko

Elesko – v preklade ostrý kameň – patrí v súčasnosti k najmedializovanejším sochárskym objektom na Slovensku. Zaslúžil sa o to pôvodný televízny seriál, ale svoju povesť si monumentálny objekt v karpatských viniciach neďaleko Modry budoval už od svojho dokončenia v roku 2009. Travertín pochádza zo Spiša, odkiaľ bol v roku 2006 prevezený do vinohradov neďaleko Modry. Bohušovi Kubinskému trvala práca tri roky a spočiatku ju robil s asistentom Viliamom Gažíkom, ten však ešte počas prác vážne ochorel. „Bol to skúsený kamenár, ktorý má mnohému naučil,“ hovorí Bohuš Kubinský. „Nakoniec som to dokončil sám, lebo s nikým som sa už nedokázal naladiť na takú frekvenciu ako práve s Viliamom.“ Autor sa nikde neponáhľal, a hoci mal termín odovzdania, svoj objekt odkrýval postupne a cieľavedome. Z pôvodného 200-tonového masívu zostalo asi 150 ton. „Malo by to byť symbolické oko strážcu týchto vinohradov,“ dodáva Kubinský. „Keď som sa totiž pozrel na ortogonálne mapy, zbadal som, že územie vytvára ľudskú tvár. No a ja som svoj objekt zasadil do miesta oka.“ Autor by si prial, aby jeho objekt s pozitívnou energiou postupne splynul s okolitou prírodou. Akoby tam bolo oko strážcu odjakživa… Manželia Bohuš a Monika Kubinskí pripravujú v súčasnosti výstavu s témou 100 rokov od začiatku I. svetovej vojny v prestížnom Centre súčasného umenia Dox v Prahe, ktorá bude šitá na mieru tomuto priestoru. 

TEXT: ĽUDOVÍT PETRÁNSKY

Článok bol zverejnený v časopise ASB.