Čo prinesie zákon o poplatku za rozvoj?

Ministerstvo financií SR má na stole zákon o poplatku za rozvoj. Inštitút urbánneho rozvoja upozorňuje: „Môže sa stať, že stavebníci budú platiť dvakrát.“

Developeri sú ochotní platiť, treba len stanoviť jasné podmienky. Na tejto vete sa zhodli zástupcovia developerov, prítomní pri diskusnom paneli aj v publiku, počas nedávnej diskusie organizovanej v rámci spolupráce Stavebného fóra a Inštitútu urbánneho rozvoja. Nejasné pravidlá prispievania stavebníkov na infraštruktúru, netransparentné rokovania so samosprávou a vopred nejasné náklady sú problémy, ktoré zaťažujú tak stavebníkov, ako aj samosprávu. Inštitút urbánneho rozvoja (IUR) sa od svojho vzniku usiluje o vytvorenie jasných pravidiel prispievania stavebníkov na rozvoj lokalít zaťažených novou výstavbou. Podľa vzoru fungujúcich príkladov zo zahraničia preferuje zavedenie štandardných pravidiel pre všetkých. V ASB sme sa téme poplatkov a príspevkov na rozvoj vo forme postavených križovatiek, kruhových objazdov či zrekonštruovaných škôl v obci venovali v májovej príručke moderného developera a v júnovom rozhovore s Andrejom Gajdošom, ktorý sa podelil o svoje skúsenosti s poplatkami za výstavbu v New Yorku.

Podľa metrov štvorcových
V súčasnosti pripravuje Ministerstvo financií SR na základe iniciatívy Únie miest Slovenska a v spolupráci s Inštitútom urbánneho rozvoja (IUR) nový návrh zákona o poplatkoch za rozvoj. Cieľom návrhu zákona o miestnom poplatku za rozvoj je zavedenie pravidiel prispievania na rozvoj infraštruktúry. Dôvodom prípravy návrhu zákona je snaha o riešenie súčasnej nevhodnej situácie, keď obce za nie vždy férových podmienok dohadujú takýto poplatok so stavebníkmi z prípadu na prípad, často na hrane súčasnej legislatívy. Zákon by mal zabezpečiť, aby prispieval každý, kto akýmkoľvek spôsobom prináša do dnešného prostredia „záťaž“ vo forme novej výstavby. To znamená, že poplatok za rozvoj sa dotkne rovnako stavebníka rodinného domu aj developera, ktorý buduje novú štvrť so stovkami bytov. Poplatok by sa mal odvíjať od veľkosti nadzemnej podlažnej plochy, ktorá sa do prostredia umiestňuje. Výška poplatku by mala mať hornú hranicu.

Kto to skontroluje?
IUR však upozorňuje, že dobrá myšlienka zákona môže byť ohrozená nedoriešením niektorých sporných kľúčových bodov.
Prvým je obmedzenie hornej hranice príspevku na primeranej úrovni. Ak by horná hranica nebola zmysluplne obmedzená, samospráva by mohla stanoviť nereálne vysoké poplatky, ktoré by mohli odradiť stavebníkov stavať na danom území. Zároveň by tým mohol vzniknúť priestor na vydieranie stavebníkov v zmysle: „Ak chceš stavať a nechceš mať vysoký poplatok, dohodni sa s nami pomimo a my ti ho znížime“.
Druhým kľúčovým bodom je umožnenie zápočtu. Navrhovaný zákon neukladá obciam povinnosti realizovať výstavbu súvisiacej infraštruktúry spolu s novou výstavbou. Je možné, že stavebníci tak budú musieť naďalej sami realizovať investície do verejnej infraštruktúry. Preto je potrebné, aby zákon umožnil zápočet takýchto investícii vo vzťahu k poplatku. V opačnom prípade zákon súčasné problémy nevyrieši, len zaťaží výstavbu ďalším poplatkom, stavebníci tak budú platiť v podstate dvakrát.

Tretím bodom je verejná kontrola. Do zákona je potrebné zahrnúť aj mechanizmus verejnej kontroly, aby občan, ktorý formou poplatku zaplatí za rozvoj, vedel, čo sa v jeho okolí skutočne z týchto prostriedkov postavilo – kanalizácia, verejné osvetlenie, prístupové cesty, kruhové objazdy, ihriská, parky, školy… Ak nebude nastavený funkčný mechanizmus spätnej kontroly a odpočtu pre občana, môže sa stať, že sa prostriedky použijú v úplne inej časti obce a v horšom prípade dokonca na iné aktivity.

Podľa informácií IUR sa účinnosť novonavrhovaného zákona plánuje od júna 2015. V spolupráci s IUR a ďalšími dotknutými subjektmi pripravujeme rozsiahlejší materiál do nasledujúceho čísla ASB.

text: red. časopisu ASB, IUR
Foto: Dano Veselský